Otvorená spoveď slovenských podnikateľov: Štát nám hádže polená pod nohy, hovoria hotelieri

Prečo majú niektoré hotely dušu a iné vyzerajú ako cez kopirák? Ako štát a poisťovne komplikujú život hotelierom a prečo ceny za ubytovanie neustále stúpajú? Vznikne na Slovensku prvý hotel bez odpadu? Aj tom sa dozviete v dnešnom exkluzívnom rozhovore...

Nedávno sme na našom webe písali o dvojici hotelierov, ktorí prerobili starú ubytovňu na príjemný wellness hotel, ktorý má dušu. Stálo ich to však veľa námahy, času, aj financií. Dnes nám Juraj Vlček a Jozef Bulla, majitelia Hotelu Zerrenpach ukázali, ako vyzerá zákulisie ich práce…

Majiteľov hotela si niektorí možno predstavujú tak, že pár hodín denne dohliadajú na manažment a zvyšok dňa si užívajú. Aká je však realita?
No ja to vidím takto. Reality sú na Slovensku dve. Prvá je taká, ako ste popísali, majiteľ ani v podstate reálne nevie, čo sa deje na hoteli. Vidí všetko len cez štatistiky a čísla, ktoré mu dávajú podriadení, lebo na hoteli mu vôbec nezáleží, hotel má preto, aby mu vytváral náklady pre ďalších xy firiem, ktoré vlastní.

Podľa čoho zákazník vie, že prišiel do hotela, o ktorý sa nestarajú majitelia s láskou?
Takých hotelov je na Slovensku, žiaľ, prevaha. Samozrejme, taký hotel je financovaný poväčšine z eurofondov alebo cez rôznych rodinných príslušníkov či známych rôznych politických a finančných pohlavárov, ako to poznáme z káuz. Vidno to už pri vstupe do hotela. Je nádherný, nový, všade sú použité tie najdrahšie materiály, luxusný nábytok a človek si na prvý pohľad povie „ wau“.

Čo takémuto hotelu podľa vás chýba? Chýba mu duša, taká pozitívna energia. Ťažko sa to opisuje, človek to len cíti niekde hlboko v sebe. Akoby tam niečo napriek nádhere a luxusu chýbalo.

Ako je to u vás, koľko času investujete do toho, aby sa zákazník cítil príjemne?
Druhá realita je taká ako naša. Hotel alebo iné zariadenie vlastní človek, ktorému tam všetko prešlo rukami: od maľovky až do poslednej halúzky na dekoráciu. Je v práci každý deň od rána do večera, lebo mu na fungovaní veľmi záleží. Vie zastúpiť každého chýbajúceho zamestnanca na každej pozícii.

Čo vás motivuje vytrvať a nevzdať sa?
Snažíme sa zo všetkých síl, lebo táto práca je nám srdcu blízka, považujeme ju za poslanie. Nezáleží nám na tom, koľko času strávime prácou v hoteli, my s ním žijeme. Denno-denne sme v jednom kole, niekedy aj 14 hodín v kuse, bez voľna.

S čím teda ako majitelia pomáhate svojmu personálu?
My dvaja robíme takmer všetko. Raz sme kuchári, krajčíri, murári, záhradníci, potom zas recepční, údržbári, čašníci a inokedy manažéri, proste každá jedna profesia, ktorú si takáto prevádzka vyžaduje.

Zdá sa, že jedným z kľúčových problémom v hotelierstve je nedostatok personálu…
Áno, my dvaja v našom hoteli zastupujeme aj 3 pracovné miesta naraz. Samozrejme, pomáhajú nám brigádnici či žiaci, ktorí sú u nás na praxi, ale to je veľmi zriedkavé, pretože dnes už málokto chce robiť, väčšinou sa mladí chcú len zúčastniť a vziať si peniaze. A to si radšej spravíme sami, ako by sme mali bojovať s nezáujmom a učiť niekoho, kto vás vlastne ani nepočúva.

Majú uchádzači, ktorí sa chcú u vás zamestnať, reálne očakávania?
No to je ďalšia kapitola. Uchádzači, ktorý ku nám prídu, sú poväčšine mimo odbor, takže žiadne reálne a praktické skúsenosti nemajú. Ale ich očakávania sú také, ako by mali 20 ročnú prax.

S akými problémami sa potom stretnú čerství absolventi?
Tam vzniká tá priepasť medzi zákazníkom a personálom, lebo pokiaľ nemá niekto zo školy návyky a prax s prácou s ľuďmi, nevie samozrejme reagovať adekvátne v danej situácii. Je to naozaj extrémne náročná práca, takže bez praxe je ťažké odolávať stresu.

Ako sa s týmto stresom a tlakom potom vyrovnáva personál? Ak to dotyčný nezvládne, v najlepšom prípade po týždni odchádza so slovami “toto nie je robota pre mňa“. A verte mi, dnes už nie sú pre personál motiváciou ani peniaze. Nedostatok kvalifikovaného personálu je celoeurópsky problém, lebo každý chce titul a zarábať obrovské prachy bez roboty. Ľuďom sa nechce robiť v službách kvôli extrémnej náročnosti práce s dnešnými zákazníkmi.

Stretli ste sa aj s tým, že sa k vašim zamestnancom správali nevhodne zákazníci?
Dnes si nikto neváži prácu toho druhého a obzvlášť nie v službách. Častokrát sa stretávame s arogantným správaním zo strany zákazníkov k personálu, lebo ich považujú za nejakú “spodinu“, ktorá je tu len na to, aby plnila ich všetky priania, aj tie nezmyselné. Niektorí zákazníci si často riešia svoje komplexy, akoby sa vyžívali v tom, keď niekoho môžu ponižovať svojim nadradeným správaním.

Môže byť toto dôvod, prečo mladí nechcú pracovať v hotelierstve?
Áno, mladí nemajú záujem o takýto druh profesie. Radšej chcú ísť na výšku, ale paradoxom je, že s výškou končia práve tam, kam nechceli ísť, len s tým rozdielom, že nemajú ani poňatie o tej profesii.

Zdroj: Hotel Zerrenpach

TAJOMSTVO HOTELU ZERRENPACH

Čomu vďačíte za svoj úspech? Kedy sa k vám hostia vrátia aj druhýkrát?
Žiadne tajomstvo nemáme (úsmev). Ľudia sa k nám vracajú kvôli pocitu a atmosfére, ktorá tu je vďaka nám a všetkým, čo tu pracujú. Mnohokrát opisujú úžasný pocit pokoja a neopísateľnej energie prostredia, ktoré sme za 8 rokov spolu dokázali vytvoriť.

Oceňujú zákazníci aj to, že sa môžu s vami porozprávať a stretnúť vás v hoteli?
Samozrejme, je to aj naším prístupom a samotnou prítomnosťou v hoteli. Snažili sme sa vytvoriť prostredie srdcom a nie peniazmi. Ale na toto sa treba opýtať samotných zákazníkov, ktorí sa ku nám vracajú.

Vy ste si interiér aj exteriér hotela z veľkej časti vytvárali sami. Ako na to reagujú zákazníci? Samozrejme, že máme aj zákazníkov, ktorým nevyhovuje to, čo ponúkame. Vyslovene sú zameraní na prvý typ reality hotelov, ktorý som opísal. Nie sú energetickí, senzitívni a hľadajú skôr sterilné prostredie s drahými materiálmi a „s dorobeným personálom“. U nás to nenájdu, my sa snažíme vystupovať prirodzene, na nič sa nehráme.

Je ťažké udržať si svoj štýl, aj keď má každý zákazník inú predstavu?
Áno, avšak nebudeme sa nikdy snažiť zapadnúť do nejakého zauží­vaného modelu, lebo by sme stratili svoju originalitu a to by sme mohli rovno zavrieť, lebo by to nemalo pre nás zmysel.

Niektorí ľudia majú pocit, že služby v hoteloch sú príliš drahé…
Tak o tomto naozaj zákazníci nevedia v podstate nič a preto dokážu nadávať na vysoké ceny, ako aj na samotných majiteľov. Predstavte si hotel ako obrovský rodinný dom, predstavte si, za čo všetko doma platíte. No a v hoteli je to všetko vynásobené asi 40-krát.

Čo teda stojí za výslednou cenou ubytovania? Splátky hypotéky na kúpu a rekonštrukciu, úver na vybavenie a zariadenie, poistka, daň z nehnuteľnosti, televízia, internet, voda, elektrika, kúrenie, čistiace prostriedky, kozmetika, kosenie trávnika, benzín, záhrada a toto všetko je zhruba len jedna desatina z ceny služby, ktorú predávame.

A to sme ešte nespomenuli mzdy zamestnancov… Presne tak, a tiež odvody do poisťovní. Potom všetok profesionálny servis od firiem, správu počítačových sietí, reklamu a provízie portálov, služby práčovne a externých dodávateľov či správcov technológií (klimatizácia…). Nesmieme zabudnúť na účtovnícke služby, nákup tovaru a kopec skrytých poplatkov ako je Soza, Slovgram, Lita, BOZP, PZPS, vzorky vody od RÚVZ, za ktoré platíme 100€ za každú odobratú vzorku.

Máte pocit, že vám kompetentní hádžu polená pod nohy? Áno, neustálymi kontrolami a pokutami za nezmysly, ako napríklad, že vám v jedálnom lístku chýba gramáž na HB cukor a podobne. Nehovoriac o preddavkoch na daň, poplatky za jalovú elektrinu, povinné sanitačné dni s tepovaním matracov, kobercov a čalúneného nábytku, revízie zariadení. A tu sa pýtam, kde je zisk pre nás ako podnikateľov? Nik­de…

Čo núti hoteli zdražovať? V prvom rade neustále zdražovanie potravín, energií, odvodov, daní, zvyšovanie miezd a poplatkov za víkendy. Potom dezinformovanosť typu zdraželi potraviny len o 0,6 %, pričom skutočná realita je taká, že od novembra minulého roku vidíme nárast niektorých potravín a materiálu až o 25%. Alebo nám skončila zmluva s dodávateľom elektriny a v novej nám zdraželi elektrinu o 100%!

Zdroj: Hotel Zerrenpach

DOKÁZALI TO BEZ EUROFONDOV A DOTÁCIÍ

V čom je váš hotel iný ako všetky ostatné?
Takmer vo všetkom, hlavne nechceme byť ako ostatní, aby sme nezapadli do vytvoreného modelu, ale chceme aby nás identifikovala naša originalita. Preto má u nás každá izba vlastný dizajn, preto máme babičkinu čitáreň, kurnikšopa bowling či jedinečne navrhnutý wellness.

Množstvo slovenských podnikateľov funguje len vďaka dotáciám či europrojektom. Ako je to u vás?
My sme nedostali ani cent, všetky tie fondy sú podľa nás vopred rozdané „vyvoleným“. Výzvy na predkladanie projektov sa vyhlasujú tak, aby človek, ktorý o tom nevie, nestihol pripraviť projekt, lebo vyvolení sú informovaní dopredu a projekt majú pripravení v šuflíku. Takýmto spôsobom sa vyčerpajú peniaze rýchlejšie, ako stihnem ja, obyčajný človek, vypracovať projekt.

Do hotela, ktorý prevádzkujete, investujete nemalé financie pričom ho nevlastníte, prečo?
Hotel bol v čase, keď sme ho preberali do nájmu, v dezolátnom nepoužiteľnom stave, nemali sme žiadne financie, len pôžičku od našej veľmi dobrej priateľky, za čo sme jej nesmierne vďační. Nemohli sme ho kúpiť, lebo takú sumu peňazí by sme pre začínajúceho podnikateľa nikde nezohnali a preto sme zvolili dlhodobý nájom.

Hotely dnes produkujú množstvo odpadu. Ako sa s týmto problémom chcete vysporiadať vy?
Ťažko, pretože chceme byť hotelom, ktorý nebude tvoriť žiadny odpad. Všetko sa správnym separovaním a využitím dá neskutočne použiť v prospech fungovania a ešte aj pomôžeme prírode.

V čom je teda problém, že to ešte nie je realitou?
Problém je v tom, že nám nikto nevie pomôcť. Písal som už veľa žiadostí o pomoc aj na ministerstvo životného prostredia. Dostal som však negatívnu odpoveď, z čoho som rozčarovaný aj veľmi smutný. Aspoň ja sa snažím vytvárať z odpadu rôzne obrazy a diela, ktoré zdobia náš interiér. Boli by sme veľmi radi, keby sa našiel niekto, kto nám vie reálne pomôcť, nie len formou „naštudujte si toto“.

S čím konkrétne by ste potrebovali pomôcť?
S financovaním projektu spracovania odpadu v prospech hotela a s financovaním nákupu technológie. Ostatné už zvládneme sami. Taktiež potrebujeme pomôcť s riešením výťahov, aby bol hotel prístupný aj pre zdravotne postihnutých či starších hostí. Výzvy, ktoré nás čakajú, sa týkajú aj dostavby kongresovej miestnosti, komína či odkúpenie samotného hotela, aby sme sa mohli ďalej rozvíjať.

Prečo ste sa i napriek tomu všetkému rozhodli nevzdať sa a hotel naďalej rozvíjate? Lebo je to náš zmysel života a je to naše poslanie. Chceme, aby po nás ostal nielen materiálny statok, ale hlavne odkaz individuality a originality v dnešnej globalizujúcej spoločnosti.

Zaujal vás príbeh Hotela Zerrenpach? Kliknite na ich web a pozrite si, aké krásne izby majú v ponuke. Oduševneným majiteľom Hotela Zerrenpach môžete pomôcť tým, že zazdieľate tento článok na svojom Facebooku. A zákazníci, ktorí sa ubytujú v hoteli tento týždeň a na recepcii zadajú kód „Bystrica24“, získajú od majiteľov kávu zdarma ako pozornosť hotela.

(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy

Zdroj: Hotel Zerrenpach
Zdroj: Hotel Zerrenpach