Zvolenský muzikant Pavel otvorene: U nás sa nepozerala telka, ale počúvala hudba

Zvolenčan Pavel Korduliak (27) sa venuje hudbe už odmalička. Za klavírom je ako doma, no zahral by vám aj na gitare, base či bicích. Hral v niekoľkých kapelách, osem rokov učil na umeleckej škole a najnovšie pôsobí ako herec v Divadle Jozefa Gregora Tajovského. Vidieť ho môžete v jeho premiérovom predstavení – Charleyho teta.

Pavel je pôvodne vyštudovaný spevák. Dokonca spolupracoval spolu s košickou operou na veľkom vianočnom koncerte známeho Španiela Chosého Carrerasa. Zvolenčan sa však primárne už spevu nevenuje. Necíti sa pri ňom komfortne a cestu vidí inde. Momentálne pracuje na dvoch albumoch. Pričom jeden komponuje so svojim divadelným kolegom Ondřejom Danišom.

V rozhovore prezradil aj to, či sa v budúcnosti vidí ako divadelník, či ako je na tom s fanúšičkami.

Kedy ti učarovala hudba?

Už keď som bol malý, u nás sa nepozerala telka, ale počúvala hudba. Začal som si do toho pískať a uvedomil som si, že intonujem. Tak ako štvorročný som sa začal dolaďovať (smiech). Raz sme šli na návštevu, kde mali klavír. Otec mi povedal, aby som zahral nejakú ľudovku. Za 10 minút som už hral.

Išiel som na základnú umeleckú školu. Chcel som sa venovať hlavne klavíru, no bola tam podmienka, aby som spieval. Odvtedy sa so mnou ten spev začal vliecť. Na konzervatóriu som spev aj vyštudoval. Neskôr na Akadémií umení v Banskej Bystrici operný spev. Časom som si uvedomil, že to nie je to, čo ma napĺňa. Klavír je moja priorita.

Momentálne veľa komponuješ hudbu. Čo ťa pri tvorbe inšpiruje?

Zaujímavé je, že človeku sa najlepšie skladá, keď je v zlom nervovom rozpoložení. Keď sa nedarí a všetko je doslova na hovno. Vtedy prídem nahnevaný, nahádžem akordy a keď si to o pár dní pustím, čudujem sa, že kde sa to nabralo. Tie postupy by ma inak v živote nenapadli.

Tvoril si aj podmazy do detských pesničiek. V čom je iná tvorba pre deti?

Dieťa je strašne zložitý poslucháč. Keď sa mu niečo nepáči, tak to dá najavo. Naopak, ak sa mu to páči, bude skákať a tancovať aj keď nepozná text. Hudba pre deti musí byť dynamická a meniť sa. Ak by to bolo monotónne, dieťa to počúvať nebude. Rozdiely sú teda v živosti a hravosti.

Osem rokov si učil na umeleckých školách. Bol si prísny? Dostal od teba už niekto po prstoch?

Neučil som priamo klavír, korepetoval som a doprevádzal. Podľa neskorších reakcií som sa dozvedel, že som perfekcionista a dosť neústupný. Takže som prísnejší (smiech). Dal som si nedávno záväzok, že nemôžem byť taký krutý. Niekedy musím dať dotyčným najavo, že je to dobre a až následným procesom sa dostať k tomu, ako si to predstavujem.

Čiže nemôžem chcieť všetko naraz. Možno občas treba ľuďom dvihnúť ego, aj keď neoprávnene. Je to proces tvorby.

Najnovšie pôsobíš v Divadle Jozefa Gregora Tajovského ako herec. Takisto máš na starosti hudobné naštudovania a korepetície. Objavil si sa už v hre Charleyho teta. Ako si sa cítil?

So zvolenským divadlom som externe spolupracoval už dávnejšie a s nejaké skúseností s herectvom taktiež mám. Pri Charleyho tete som bol plný očakávaní. Predpremiéra mala prebiehať na nádvorí zámku, ale začalo pršať, tak sa to celé presunulo do divadla. Po dlhom čase som mal pocit, ani nie trémy, ale zodpovednosti.

Dva mesiace som bol v takom móde, že som prišiel ráno o deviatej do divadla a korepetoval so spevákmi. Večer sme zas skúšali s kapelou a doma som to do noci upravoval. Dúfam, že predstavenie sa bude ešte dlho hrať. Verím, že sa bude vypredávať. Lebo je to typ hry, ktorý by mal byť pre zvolenského diváka ako stvorený.

Vieš si teda samého seba predstaviť ako divadelníka?

Áno. No som zvedavý, ako to bude vyzerať. Nemám problém sa vžiť do nejakej role, ale či to bude predajné, tak to neviem.

Ak by to vyšlo, akú postavu by si si chcel zahrať?

Postavu, ktorú by som chcel, už v podstate hrám v Charleyho tete – je to klavirista v hre. Ale samozrejme, že by som si to vedel predstaviť podobne ako v predstavení Korepetítor, ktoré robilo nitrianske divadlo. On iba hral a zamilovali sa do neho tri baby (smiech). To je postava, ktorá by mohla byť vtipná.

Ty si už cítil podobný príliv fanúšičiek?

Príliv fanúšičiek som cítil v roku 2008. To si pamätám (smiech). Mal som kapelu v Martine. Podarilo sa nám hrať predkapelu bývalej speváčke Nightwish. Na tých koncertoch bolo 5 – 6 tisíc ľudí. Ten príliv bol až niekedy otravný – na internete som mal samé spamy. Ale postupne to odstúpilo a odvtedy už nie.

Ale je to milé, keď si niekto človeka všimne a vie, kto to je. No nestáva sa to často.

Čítajte tiež:

FOTO: Mladej Zvolenčanke učarovala jazda na skateboarde: Modriny sú dôkaz driny

FOTO: Zvolenčania sa zobúdzajú spolu s námestím. Fun zóna ožila rannou jogou