Zvolenský automobilový pretekár Maťo Matuška (31): Stále jazdím so žuvačkou v ústach

Kedy ťa prvýkrát chytilo pretekanie a formule? Pochádzaš z automobilovej rodiny?

Lásku k autám odštartoval v našej rodine môj otec a on bol aj človekom, ktorý ma k tomu vždy viedol a je mojou veľkou oporou stále, aj keď takéto hobby sa nedá robiť bez podpory celej rodiny. Aj preto som rád, že mi moja sestra a mamina tiež veľmi pomáhajú, keďže motoristický šport je o pravidelnej príprave nielen v dielni, ale i v kancelárii, rôzne jednania so sponzormi, reportáže z pretekov a podobne. A vďaka ich pomoci v rámci našej rodinnej firmy mám viac času. Autá ma bavia už od detstva, ale formulu som si zamiloval až keď som si do nej prvýkrát sadol. Jazdci formule vravia, že je to ako prvá láska, niekto sa zaľúbi hneď a niekto sa po prvom bozku zľakne a utečie (smiech).

Spomínaš si ešte na svoj prvý úspech?

Úplne prvý úspech za volantom som zažil v 11. rokoch, kedy som sa umiestnil hneď na prvých pretekoch v živote na treťom mieste v rámci autoslalomu na snehu. Avšak doteraz za najvačšiu výzvu i úspech zároveň považujem svoj prvý štart na našej formule. Bol to veľmi vzrušujúci zážitok a pocit radosti prejsť prvýkrát cieľovou čiarou s niečím, čo bolo pred rokom len v otcovej a mojej hlave.

Čo na tom miluješ najviac?

Steve Mcqueen v roku 1971 povedal: „Život sú preteky, všetko predtým a potom je len čakanie.“ Tak nejako je to aj s mojim životom, milujem preteky a len za volantom pretekárskeho auta cítim, že naozaj žijem. Ten pocit vzrušenia a adrenalínu je neopísateľný, organizmus sa vyburcuje do plných obrátok a vnímaš koncentrovane každý centimeter trate. V kokpite formuly sú tieto emócie ešte niekoľkokrát silnejšie ako v normálnom aute. No nenahraditeľná je aj atmosféra v depe počas pretekov, kde vznikajú silné priam rodinné priateľstvá, pretekári sú veľká rodina a vždy sa tešíme, kedy sa opäť stretneme na pretekoch.

Kde takto v okolí Zvolena trénuješ? Bežne v premávke jazdiť asi nemôžeš…

Presne tak, v bežnej premávke a ani na komunikáciách by to nešlo, a tak sme radi, že vďaka ústretovosti nášho dlhoročného kamaráta pána Makovíniho, ktorý je predsedom Leteckého športového klubu môžeme chodiť testovať formulu na letisko Dobrá Niva, čo je pre nás veľkým prínosom.

Kedy a za akých okolností vás napadlo zostrojiť prvú slovenskú formulu?

Otec sníval celý život o zostrojení vlastného auta a postupne touto myšlienkou nakazil aj mňa. V priebehu ostatných rokov myšlienka vyzrela v konkrétnu predstavu o prvej slovenskej formuly, ktorá by bola zároveň najlacnejšou novou formulou na svete a položila by základ na vznik školských pretekárskych tí­mov.

Prezraď nám niečo o nej, akú max. rýchlosť dokáže dosiahnuť, aké preteky s ňou navštevuješ…

Formula váži 385 kg a aktuálne disponuje výkonom 45 koní, podľa použitej prevodovky dosahuje maximálnu rýchlosť v rozmedzí 120–170km/h. Zúčastňujeme sa s ňou Majstrovstiev SR v pretekoch automobilov do vrchu, čo je najvyššia automobilová súťaž v tejto disciplíne v rámci Slovenska.

Pred pár týždňami vás navštívil aj slovenský prezident Andrej Kiska. Čo hovoril na formulu F1.26, ako sa mu páčila? Je fanúšikom motoristického športu?

Vyskúšal si do nej sadnúť, páčila sa mu a taktiež sa nadchol pre ideu krúžku motošportu, ktorý sme v spolupráci s Technickou akadémiou založili. Pravdupovediac, neviem, či je fanúšikom motoristického športu, ale bolo zrejmé, že si uvedomuje potrebu rozvoja a popularizácie stredných technických škôl a tak našu aktivitu uvítal.

Ktorý úspech pre teba znamená najviac?

Ako som už spomínal predtým, prvé preteky na formuly boli pre mňa úspechom najväčším a najcennejším. Taktiež je pre mňa veľkým úspechom bezpochyby i to, že sa mi podarilo nájsť sponzorov, ktorí veria v úspech projektu a v to, že sa investovanie do neho oplatí. Bez sponzorov sa totiž tento šport robiť nedá.

Čo ťa čaká počas tohto roka, aké preteky a ako sa na ne pripravuješ?

Príprava prebieha mimo sezóny, hlavne počas zimy, kedy sa celá formula rozoberie a kontrolujú sa všetky diely a každý, ktorý vykazuje nejaké známky poškodenia či väčšieho opotrebenia sa mení alebo opravuje. Zároveň sa každú zimu pracuje na vylepšovaní , aby som bol každý rok rýchlejší, čo sa zatiaľ úspešne darí. Sezóna je prakticky na začiatku, máme už za sebou niekoľko pretekov v rámci Majstrovstiev SR v pretekoch automobilov do vrchu a v rámci tohto šampionátu nás čakajú ešte 4 podujatia, plus rôzne exhibičné akcie.

Máš nejaký rituál pred štartom pretekov, ktorý pravidelne dodržiavaš?

Tak ako väčšina jazdcov aj ja mám rád pár minút pred štartom úplný pokoj, obvykle už vtedy sedím v kokpite s prilbou na hlave. Počas tejto chvíľky sa koncentrujem a v hlave si premietam celú trať, zákrutu za zákrutou. Aby som nezabudol, stále jazdím so žuvačkou v ústach, zistil som, že mi to pomáha odbúravať nervozitu.

Musí mať pretekár 100% zdravotný stav a je kontrolovaný tak, ako to vidíme napríklad pri jazdcoch F1?

Áno, základnou podmienkou na získanie licencie pretekára je každoročná kontrola zdravotného stavu a potvrdenie od doktora, že jazdec je zdravotne v poriadku a nemá žiadne vážnejšie zdravotné komplikácie, problémy so zrakom, krvným tlakom a podobne. Na základe týchto vyšetrení je vydaný zdravotný preukaz jazdca, kde sú okrem krvnej skupiny vypísané aj všetky absolvované operácie a prípadne ľahšie zdravotné problémy. Toto je veľmi dôležité pre záchranárov, aby v prípade ťažšej nehody vedeli okamžite všetko o zdravotnom stave jazdca.

Máš aj nejaký športový vzor, komu fandíš vo svetovom profi športe?

Mám a samozrejme sú to formuloví jazdci. Z domácej scény je to Jaro Krajči, ktorý bol, dovolím si tvrdiť, najúspešnejší formulový jazdec Slovenska v doterajšej histórii. Zo svetovej špičky je to Simone Faggioli, úradujúci niekoľkonásobný majster Európy v pretekoch do vrchu a držiteľ traťových rekordov na takmer všetkých európskych kopcoch.

Foto: Matuška Racing (Rally-sports.sk, Auto Sport Foto, Foto Tunning)