Zvolenčan, čo si vlastnoručne postavil monopost: Zvládnuť formulu je oveľa ťažšie ako sa zdá!
Zvuk motorov, vôňu benzínu a rýchlu jazdu má od narodenia v krvi. Zvolenský rodák a automobilový pretekár Martin Matuška (29) už niekoľko sezón brázdi nielen slovenské kopce. V uplynulej sezóne, ale prišiel s novinkou. Divákom sa predstavil na vlastnoručne postavenom formulovom monoposte F1.26!
Od malička si vyrastal v prostredí motorov a áut. Prezraď nám, čo bolo práve tým impulzom, že sa motorizmu budeš venovať naplno?
Ťažko hovoriť o nejakom impulze. Motorizmus mám v krvi od narodenia a bez áut a benzínu si môj život jednoducho neviem predstaviť.
Spoločne s otcom ste obrovskými fanúšikmi malých Fiatiek 126, tzv. Maluchov. Prečo vám učarovali práve tieto autá?
Najprv „dostali“ otca a on pravdupovediac nakazil mňa, čo spočiatku nebolo ľahké. V mojom prípade to bola láska až na druhý-tretí pohľad :) Učarovali nám svojou jednoduchosťou, dostupnosťou náhradných dielov a v neposlednom rade aj svojimi rozmermi a krásou.
Vediete aj celosvetový fanklub Maluchov a usporadúvate rôzne zrazy. Čo chystáte v blízkej budúcnosti?
Tento rok sme po trojročnej prestávke usporiadali opäť celosvetovo najväčší zraz s účasťou 11 štátov, no tentoraz v Šahách. Ešte nemáme uzavreté, kedy bude ďalší zraz, ale pravdepodobne dodržíme dvojročnú periodicitu. V blízkej budúcnoti by sme však radi dotiahli do konca múzeum Fiatu 126, keďže s otcom vlastníme pravdepodobne najcennejšiu zbierku malosériových typov tohto modelu Fiata na svete.
Svojho času ste spoločne s otcom jazdili seriál pretekov automobilov do vrchu KW Berg Trophy, práve na legendárnych Fiatoch 126. Panovala medzi vami s otcom zdravá pretekárska rivalita?
Určite áno a dalo mi to veľa, nielen ako jazdcovi ale aj ako človeku… V začiatkoch pravidelne vyhrával otec a ja ako jeho učeň som chcel byť vždy rýchlejší ako on, čo sa mi nedarilo, lebo som mal problém udržať sa počas pretekov v psychickej pohode a vždy som spravil nejakú chybu, ktorá ma stála dobrý výsledok, no vďaka jeho mentorstvu som na sebe pracoval a prišiel čas, keď som už začal pravidelne vyhrávať ja, ale až vtedy som pochopil, že pocit, keď učeň prekoná učiteľa má trpkú príchuť a je iný, ako som si vždy myslel… Je v tom veľa emócií… Na jednej strane ako učeň si rád, že si to konečne dokázal a na strane druhej, vidíš v učiteľovych očiach hrdosť, že ti niečo odovzdal miešanú s obavou či ťa má ešte čo naučiť… Postupne sme sa tak dostali do súčasného štádia, že pretekám len ja a otec je riaditeľ tímu.
Počas tejto sezóny si sa objavil na slovenských kopcoch v seriáli Majstrovstiev Slovenska s vlastnoručne „poskladaným“ monopostom Matuška F1.26. Čo ťa viedlo k postaveniu si vlastného pretekárskeho vozidla?
Ako som už spomenul, je to naše spoločné dielo s mojim otcom a hlavná myšlienka bola vytvoriť pre začínajúcich jazdcov dostupné náradie za prijateľnú cenu. V každom športe je nejaká možnosť postupu od slabšej disciplíny po najsilnejšiu. V motoristickom športe, pokiaľ chce niekto začať s formulou na Slovensku, je to dosť obtiažne a nemám na mysli len financie, keďže zvládnuť monopost formule je oveľa ťažšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Jazdec má úplne iný zážitok z rýchlosti a je to aj úplne iný adrenalín, keďže formula sa chová na trati úplne inak, ako klasické auto. Práve preto je dôležité začať na formuli s nízkym výkonom, aby si jazdec vyskúšal, či na to má a či sa naučil základy týchto strojov. Takáto formula na trhu chýbala a tak sme sa rozhodli v rámci plnenia si snov ju vyrobiť.
Každopádne tvoj monopost je raritou, myslím, že nielen na slovenských kopcoch. Priblíž ho trošku našim čitateľom…
Je to historicky druhý monopost vyrobený na báze Fiatu 126 a pokiaľ viem, tak prvá formula vyrobená na Slovensku. Toto naše vozidlo používa mechanické diely z Fiatu 126 (a teda asi najlacnejší možný základ). Všetky neoriginálne diely ako rám, kapotáž a podobne, vyrábame na mieru my. A teda potenciálny záujemca má možnosť buď kúpiť si kompletnú formulu poskladanú na kľúč, alebo len stavebnicu, ku ktorej kúpi vyradený Fiat 126 a doma si z neho poskladá formulu. Dôležité je dodať, že naša formula je vyrobená podľa súčasných predpisov Slovenskej asociácie motoristického športu (SAMŠ) a teda po postavení formule a absolvovaní predpísaných kontrol a technických preberaní, obdrží majiteľ športový technický preukaz a môže sa legálne zúčastniť Majstrovstiev SR v pretekoch automobilov do vrchu.
Táto sezóna s Matuška F1.26 bola v podstate testovacou. Ako si s ňou spokojný?
Som s ňou veľmi spokojný. Pre sezónu 2013 bolo našim hlavným cieľom hlavne dokončiť prvý prototyp a po absolvovaní testovacích jázd na letisku pokračovať v ostrých testoch na pretekoch do vrchu. Bolo pre nás dôležité zistiť, ako sa monopost bude chovať v jednotlivých situáciách a či hlavne bude fungovať všetko tak, ako bolo vymyslené a vypočítané. V tomto ohľade sme splnili plán na 100 % a všetko dopadlo podľa očakávaní.
Možno je o tom ešte predčasné hovoriť, ale aké ciele si chceš dať do sezóny nasledujúcej?
Chceli by sme absolvovať celý seriál Majstrovstiev SR v pretekoch automobilov do vrchu. Chcel by som dostať formulu na 100% „do ruky“. Momentálne jazdím asi na 50 % možností formule, stále sa spoznávame. Musím sa naučiť prekonať strach (čo pri pohľade od volantu na zvodidlo vo výške očí nie je také ľahké, akoby ste si mysleli.. ), a chcem ďalej skúšať čo dokáže zrýchlovať čas na každej trati. Najväčšiu radosť by mi však spravilo, ak by do konca tejto sezóny pribudla aspoň jedna naša formula v štartovom pole či už na Slovensku, v Česku alebo Poľsku.
Si rodený Zvolenčan, zajazdil si si už na viacerých kopcoch. Prezraď, ktorý máš najradšej a prečo?
Jazdil som na rôznych kopcoch a v rôznych štátoch a naozaj každý kopec má niečo špecifické, čo sa mi páčilo, ale pokiaľ by som mal vybrať top, tak je to pre mňa určite Ostrá Lúka. A to aj napriek tomu, že patrí medzi kratšie kopce. Je to krásna a technická trať a je pravidelne navštevovaná veľkým množstvom divákov, čo všeobecne vidím veľmi rád.
Trošku načrieme aj do tvojho súkromia. Je jasné, že autám venuješ všetok svoj čas, ale prezraď, pričom ešte si Martin Matuška dokáže oddýchnuť?
Možno to bude znieť ako klišé ,ale najviac si oddýchnem pri hraní nejakého dobrého automobilového simulátora na PC.
Motoristický šport je finančne veľmi náročný a pokiaľ si pretekár nezoženie peniaze sám, tak mu nik nepomôže. Ako vnímaš túto situáciu?
Táto situácia je veľmi zlá, na Slovensku všeobecne sa dostávajú hlavne štátne peniaze len do privilegovaných športov a motorizmus medzi ne rozhodne nepatrí. Preto je veľmi ťažké začať s týmto naozaj nákladným športom a zotrvať v ňom. Bez podpory je to nemožné. V prípade, že už máš postavené konkurencie schopné auto a máš kompletne vybavený tím (a tak nemusíš už investovať do tejto oblasti), tak jeden víkend ťa aj tak stojí 250 až 400 eur. Podľa toho koľko pretekov sa sa jazdí, ale je to v rozmedzí od 9 do 15 víkendov v roku. My sme mohli začať tiež len vďaka otcovmu zápalu pre vec a aj tak sme kvôli financiám prerušili jazdenie v roku 2009. Tento rok považujem za znovuzrodenie nášho tímu. Je dobré, že formula je atraktívna a verím, že sa nám podarí dať dokopy dostatok sponzorov pre novú sezónu, lebo bez nich to naozaj nejde.
Osobne si myslím, že aj vďaka peniazom je na Slovensku tento šport na ústupe, čo je veľká škoda. Čo, by sa malo zmeniť, aby mladí chalani opäť chceli byť pretekármi?
Veľa mladých chalanov vždy chcelo, chce a aj bude chcieť byť pretekármi. Jediné, čo ich brzdí od profesionálnej dráhy sú financie. Na Slovensku nie sú žiadne prípravné zariadenia alebo jazdecké kluby, ktoré by poskytli mladým talentom, tak potrebný štart. Je dôležité, aby si jazdec vyskúšal, či na to reálne má, alebo nie a hlavne je takmer nemožné, aby chlapec z ulice bez akýchkoľvek výsledkov získal bez zázemia nejakého sponzora… a je to tým pádom uzavretý kruh. Našu formulu sme navrhli aj s cieľom dostať ju na každú strednú technickú školu ,aby si žiaci mohli v praxi privoňať k motoristickému športu, tak ako tomu bolo dakedy v motokárových krúžkoch. Idea je, aby každá škola mala vlastný tím a v rámci školského roka by vybraní študenti skladali, pripravovali formulu a vytvorili by si kompletný tím od mechanikov, cez jazdcov, až po manažérov a koncom jari (vtedy začína pretekárska sezóna) by začali jazdiť vo vlastnej školskej kategórii v rámci Majstrovstiev SR v pretekoch automobilov do vrchu. Toto však nedokážu školy utiahnuť z vlastných zdrojov a bolo by naivné veriť, že to rodičia v dnešnej situácii dokážu zafinancovať v plnej výške. Ideálne by bolo, aby do tohto projektu vstúpil finančne štát. Zároveň by sa týmto aj zatraktívnili školy technického smeru, ktoré v súčasnosti len ťažko bojujú o každého žiaka. Uvedomujem si, že je to odvážny projekt…, či sa nám to podarí aspoň v rámci VÚC ukáže až budúcnosť.
Foto: www.autosportfoto.sk a Stanislav Černák

