Žena, ktorá pomáha zvolenským mamičkám: S čím sa na mňa obracajú najčastejšie?

Zdroj: archív Lýdie Kadlec

Zvolenskú poradkyňu pre mamičky Lýdiu Kadlec k poradenstvu priviedli vlastné problémy. Teraz je z nej skúsená poradkyňa, ktorá absolvovala niekoľko kurzov a rada pomáha. Mamičky sa na ňu obracajú s problémami pri dojčení, ale rady sa nechajú zaškoliť aj do nosenia detí. S akými problémami sa na ňu obracajú najčastejšie?

Kedy ste sa začali venovať poradenstvu pre mamičky?

Táto téma ma začala zaujímať, keď sa narodil môj syn. Mali sme isté problémy, ktoré sme potrebovali riešiť. Okrem iného mi ho v pôrodnici dokrmovali fľašou a už sa potom nechcel prisávať. Bolo to celé komplikované. Obrátila som sa na laktačnú poradkyňu a do mesiaca sme všetko dali do poriadku. Nejako ma to chytilo a začala som si o tom veľa čítať. Prečo sa mu po fľaši nepáči dojčenie? A aký to má súvis? Zistila som, že veľmi veľa času trávim na rôznych stránkach a hľadám informácie. Potom mi napadlo, že by ma to bavilo. Má to niečo do seba. Ľudia mi boli vždy blízki a rada sa porozprávam a pomôžem.

Absolvovali ste aj kurzy či školenia v oblasti poradenstva?

Áno, prihlásila som sa na kurz. Tým, že som svojho syna aj nosila, začala som navštevovať kurz nosenia detí nemeckej školy nosenia. Zhodou okolností som našla na Facebooku status o kurze. Brala som to ako znamenie. Potom si vravím, že keď už idem na kurz nosenia, spravím si aj kurz poradkyne pri dojčení. Na začiatku som robila poradenstvo, aby som sa oťukala. Teória je pekná vec, ale treba ju vedieť previesť do praxe. Postupne som sa tomu venovala aktívnejšie. Ako skončila materská, išla som do toho naplno. Naozaj ma to chytilo a napĺňa ma to.

V čom vidíte výhody nosenia detí?

Na kurze sme sa učili, aká je história nosenia. 200 rokov dozadu to bola úplne bežná vec, potom nastúpila skôr kočíková éra. Z toho, že sa deti prestali nosiť, vznikli aj rôzne choroby, napríklad displázia bedrových kĺbov. Ako keby sme si to privodili sami. Boli zavinované v perinkách a následne položené do kočiara. Lenže kĺbiky potrebujú tzv. abdukčno-flekčnú polohu (tzn. chrbátik zaoblený do písmena c, kolienka bábätka sú vyššie ako zadoček), aby sa mohli lepšie dovyvíjať. Dieťa potrebuje byť dojčené, potrebuje byť nosené. Každý si v tom nájde svoje výhody. Keď niekto rieši kĺbiky, môže byť pre neho toto výhoda. Pomôže mu to situáciu zlepšiť, dokonca aj vyriešiť. Keď mamičky riešia štrajk pri dojčení, tak nosenie je tiež veľká pomoc. Potom sú mamičky, ktorým ide na nervy, že sa s kočíkom nevedia niekam dostať. Začnú nosiť a prídu na to, že nosenie je parádna sloboda. Môžu robiť, čo len chcú, či potrebujú upratať, navariť, alebo sa venovať staršiemu dieťatku a bábätko spokojne spí.

Nie je to zaťažujúce pre chrbát mamičiek?

Keď nosíte dieťa ergonomicky správne, tak vaša chrbtica je spevnená. Ak sa deti nosia od narodenia, svalstvo sa spevňuje postupne tým, ako dieťa rastie. Keby ste si dali na seba zrazu 12 kilo, tak to budete cítiť. Ale ak začnete postupne, nebudete mať problémy. Treba si však dať pozor na nosenie v klokankách. Vtedy chrbtica naozaj trpí. A trpí rodič aj dieťa. Pri nosení v šatke je dieťa podsadené, chrbátik je prirodzene do céčka, nožičky sú vyššie ako zadoček a hlavičku si môže oprieť. Je to oveľa príjemnejšie aj pre bábätko.

S akými problémami sa na vás mamičky najčastejšie obracajú?

Ide to v takých zvláštnych vlnách. Buď mám samých „štrajkáčov“, čiže deti ktoré z rôznych dôvodov začínajú odmietať dojčenie. Alebo prídu maminky z pôrodnice a chcú prejsť na výlučné dojčenie, čiže nedokrmovať deti umelou výživou. Ďalším častým problémom je veľká bolesť pri dojčení, ktorú mamičky potrebujú rýchlo vyriešiť, pretože je to naozaj nepríjemné. V pôrodnici je veľký trend dokrmovanie. A dokrmovanie fľašou nerobí dosť dobre dojčeniu, pretože tie deti môžu začať odmietať prsník. Niektoré po prvej fľaši a pri niektorých môže prejsť aj mesiac a pol. Apelovala by som na to, aby mamičky nečakali, keď majú problém a netrápili sa zbytočne dlho. Pri dňových a pár týždňových bábätkách sa problémy pri dojčení riešia rýchlejšie a jednoduchšie.

Poskytujete rady individuálne alebo ste už zorganizovali aj nejaké kurzy?

Mám v pláne robiť skupinovú prípravu pre tehotné. Zatiaľ sa mi však podarilo len individuálne poradenstvo, keď sme riešili nejaké špecifické prípady. Čo sa týka dojčenia, je skupinové poradenstvo nereálne. Stále treba vidieť, čo sa tam deje. Prvé poradenstvo trvá aj dve hodiny, čiže je to aj časovo náročné. V skupinách sa môže riešiť len príprava pre tehotné, prípadne kurzy viazania šatiek. Sú ľudia, ktorí však radi využívajú individuálne konzultácie, pretože každý má špecifické požiadavky.

Aké chyby robievajú mamičky najčastejšie pri dojčení?

Ani by som nepovedala, že chyby. Ak by sa zmenili postupy po pôrode a pri pôrode, tak aj dojčenie by bolo pre mamy omnoho jednoduchšie. Zmena sa musí začať hneď v pôrodnici. Pomohlo by, keby tam aspoň nebola separácia a nedávali by skoro každému cumle a fľaše. Bolo by to omnoho jednoduchšie. V nemocniciach by to mali nechať viac na matku a dopriať jej veľa kontaktu koža na kožu. Ten je naozaj zázračný a nestojí ani cent. Mamičky často prídu z pôrodnice domov a nevedia, ako majú situácie riešiť. Také klasické riešenie je napríklad, keď dieťa plače, dať mu fľašu alebo cumlík. Lenže ani tieto riešenia nemusia byť dlhodobé a v konečnom dôsledku pre dojčenie škodlivé.

Čo by ste na záver poradili mamičkám pri starostlivosti o bábätká?

Čo sa týka novopečených mamičiek, v pôrodnici za každých okolností vyžadovať kontakt koža na kožu. Nech dajú na svoje materské inštinkty. Ako matka viem, čo je pre moje dieťa najlepšie. Netreba počúvať predavačku v obchode či susedu z tretieho poschodia. Každý vám povie niečo iné. Do toho príde ešte mama, svokra, muž. Všetci majú svoju pravdu, potom už mamičky ani nevedia, kde je sever. Ani ja som nevedela. Kašlite na to a dajte na svoje inštinkty. Veľmi dôležitá vec na záver. Keď sa už niečo s dojčením deje, dá sa to riešiť a treba s tým začať čo najskôr. Horná hranica veku dieťatka neexistuje. Či má dieťa pár dní alebo pár mesiacov, vždy sa dá dojčeniu pomôcť a určite sa to oplatí. Vôbec nie je potrebné sa ostýchať pri žiadaní o pomoc. Matky túto pomoc v rôznych krajinách dostávajú už v pôrodnici, žiaľ u nás zmena v tomto smere ide veľmi pomaly.