Významné literárne osobnosti zvolenského regiónu. Viete, ako boli späté s mestom?

Zdroj: TASR

Naše mesto a jeho okolie je rodiskom či pôsobiskom mnohých významných osobností z rôznych oblastí. Pochváliť sa môžeme maliarmi, hudobníkmi, literátmi, politikmi, športovcami, ale aj populárnymi osobnosťami dneška. Rozhodli sme sa vám predstaviť osobnosti z literárneho života, ktoré sú vám istotne známe ešte zo školských čias.

Samozrejm,e najvýznamnejšou osobnosťou, ktorá je spätá s našim mestom, je Ľudovít Štúr (Foto č.1), ktorý sa v októbri 1847 stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Zaslúžil sa o kodifikáciu spisovného slovenského jazyka na báze stredoslovenských nárečí a dôležité sú aj jeho literárne diela z tejto oblasti. Vo Zvolene máme na jeho počesť pomenovaný park, v ktorom sa nachádza jeho busta, ale aj niektoré inštitúcie.

Predstavíme vám ďalších 5 osobností, ktoré sú taktiež významné z literárneho hľadiska a sú späté s našim mestom. Pamätáte si o nich niečo?

Mária Ďuríčková (1919 – 2004)

Mária Ďuríčková (Foto č. 2) bola spisovateľkou, prekladateľkou a scenáristkou, ktorá sa narodila vo Zvolenskej Slatine. Tam dokonca navštevovala ľudovú školu a meštiansku školu dokončila vo Zvolene. Čo bolo zaujímavé, otec jej hovorieval, že sedliacke dievča nemá čítať. Našla však podporu v mame a starkej. Stala sa učiteľkou a vyštudovala slovenský a ruský jazyk. Neskôr pôsobila ako redaktorka v rôznych časopisoch ako Slniečko či Zornička a bola tiež redaktorkou vydavateľstva Mladé letá. Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a kto by nepoznal jej Danku a Janku či Majku Tárajku. Známe sú jej knihy zo školského prostredia Jožko Mrkvička spáč a Nie je škola ako škola. Písala aj povesti a dokonca aj zo svojho rodného kraja, ktoré spracovala v knihe Zemský kľúč. Jej literárna tvorba je veľmi bohatá a mnohé jej diela boli dokonca preložené do cudzích jazykov.

Jozef Cíger Hronský (1896 – 1960)

Jozef Cíger (Foto č. 6) je zvolenským rodákom a navštevoval tu aj ľudovú školu. Stal sa učiteľom a neskôr tajomníkom a správcom Matice slovenskej. V roku 1945 emigroval a nakoniec sa usadil v Argentíne. V emigrácii bol funkcionárom SNR v zahraničí, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov a umelcov, zakladateľ zahraničnej Matice slovenskej. Známe sú jeho humorné poviedky zo zbierok Domov a Medové srdce. V románe Chlieb zobrazil povojnovú slovenskú dedinu s jej sociálnou a mravnou biedou. Vyvrcholením jeho tvorivých schopností bol však román Jozef Mak. Deti istotne poznajú jeho úsmevné rozprávky Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik či povesti Zakopaný meč a Sokoliar Tomáš. Vo Zvolene si jeho výnimočnosť pripomíname bustou, ktorá je umiestnená v Parku Ľ. Štúra.

Karol Kuzmány (1806 – 1866)

Karol Kuzmány (Foto č. 3) bol spisovateľ, prekladateľ a cirkevný hodnostár. Hoci sa nenarodil vo Zvolene, pôsobil v našom meste ako farár evanjelickej cirkvi. Patrí medzi iniciátorov a organizátorov literárneho života v 1. polovici 30. rokov 19. storočia, v ktorom významnú úlohu zohral ním vydávaný literárny časopis Hronka. V ňom okrem vlastných prác vydal známu Kollárovu úvahu O literárnej vzájomnosti či Chalupkovu poviedku Kocúrkovo. Stal sa dokonca prvým podpredsedom Matice slovenskej. Napísal lyrický epos Běla a román vo forme listov Ladislav, v ktorom si všímal problematiku súčasného života. Ozval sa tiež počas revolúcie r. 1848–49 známou hymnickou piesňou Kto za pravdu horí.

Matej Bel (1684 – 1749)

Polyhistor Matej Bel (Foto č. 4) je rodákom z Očovej. Po maturite v Banskej Bystrici študoval filozofiu a teológiu na univerzite v Halle. Bol polyhistoricky zameraný bádateľ a organizátor vedeckého života v Uhorsku. Zmodernizoval latinsko-humanistickú školu, zaviedol vyučovanie domáceho jazyka a tzv. reálnych predmetov. Pre svoje spoločenské názory mal veľa neprajníkov. Okolo r. 1720 ho obvinili, že študijné cesty po Uhorsku využíva na špionáž pre cudzie mocnosti. Tomuto obvineniu sa ubránil a svojou vedeckou prácou získal verejné uznanie. Matej Bel je autorom okolo 50 diel, štúdií a článkov v latinčine, nemčine a maďarčine. Vyvrcholením jeho tvorivej činnosti bolo štvorzväzkové dielo Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku. Vydal niekoľko učebníc a štvorjazyčný slovník pre žiakov. Ako uznávaný vlastivedný bádateľ, pedagóg a organizátor bol členom viacerých popredných európskych vedeckých spoločností. Vo svojom rodisku má dokonca pamätnú izbu a pomník, ktorým si pripomíname jeho historickú dôležitosť.

Terézia Vansová (1857 – 1942)

Spisovateľka Terézia Vansová (Foto č. 5) sa narodila vo Zvolenskej Slatine, kde navštevovala aj ľudovú školu. Vo svojom rodisku a takisto vo Zvolene žila aj v rokoch 1871 – 1875. Čitateľsky najúspešnejší bol jej román Sirota Podhradských, ďalej napísala román Sestry a historický román Kliatba. Trvácnejší význam mali Vansovej práce, ktoré tvorila na základe vlastných spomienok a počutých rozprávaní. Za zmienku stoja prózy Julinkin prvý bál, Ohlášky či reportáž Pani Georgiadesová na cestách. Vyvrcholením bola biografia jej manžela Ján Vansa. Pre mládež napísala knihy Paľko Šuška a Danko a Janko. Terézia Vansová je poprednou predstaviteľkou spisovateľov prvej vlny slovenského literárneho realizmu. Vo Zvolenskej Slatine má dokonca zriadenú pamätnú izbu s bustou vo svojom rodnom dome.