Psychologička RADÍ: Ako zvládnuť koniec školy, vysvedčenie a prázdniny bez STRESU?
Obdobie uzatvárania známok a rozdávania vysvedčení prináša do života detí radosť, ale aj stres a obavy. Čo preto radí klinická psychologička zo zvolenskej nemocnice?
Zaujíma vás, ako reagovať na detské emócie, prečo je dôležité oceniť nielen výsledky, ale aj snahu, a ako si užiť spoločné letné dni bez napätia? Manažérka komunikácie AGEL SK Ivana Holíková médiám sprostredkovala rozhovor s Mgr. Silviou Mamoňovou Lorencovičovou, klinickou psychologičkou z Nemocnice AGEL Zvolen.
Je normálne, že deti prežívajú silné emócie (strach, sklamanie, radosť) v období uzatvárania známok a odovzdávania vysvedčenia? Ako tieto emócie zvládnuť?
Pred koncom školského roka je na deti, žiakov, študentov vyvíjaný tlak, či už vedome alebo nevedome. V škole sú pedagógmi vyzývaní, aby sa ešte posnažili, rovnako aj v domácom prostredí, kde rodičia prirodzene chcú, aby ich deti uspeli, a tak sa s nimi na záverečné písomky či skúšky pripravujú alebo im to aspoň pripomínajú.
Na niekoho tento tlak ako stresový faktor nepôsobí vôbec bez ohľadu na výsledky, iní zas ale veľmi úzkostlivo prežívajú neúspech. Rodičia často potvrdia, že na dieťa netlačia ohľadom prospechu v škole, no sú i deti, ktoré majú sklony k perfekcionizmu a je naozaj veľmi náročné ustáť takýto tlak na samého seba. Preto sú dôležité posledné dni školského roka – deti chodia na rôzne výletya zažívajú pedagógov v menej formálnych situáciách, vďaka čomu môžu prežiť uvoľnenie, vydýchnutie.Je dôležité deťom ukázať, že ich prijímame také, aké sú, tešiť sa z ich radosti, povzbudzovať pri strachu a utešovať pri smútku, byť trpezliví pri vyjadrovaní ich hnevu.
Nebrať dobré výsledky ako samozrejmosť, ale nedramatizovať tie horšie.
A dôležitý je aj príklad od rodičov –vidieť dospelých prijímať svoje zlyhania a dovoliť si tešiť sa z maličkostí bežného dňa.
Aký vplyv na sebavedomie a psychické zdravie dieťaťa môžu mať nevhodné reakcie dospelých?
Slová, ktorými sa rodičia prihovárajú svojím deťom, karhajú i chvália, sa pomyselne zapisujú do ich myslí a ponesú si ich celý život. Každý z nás určite vie uviesť príklady toho, čo sme počúvali v detstve. Niekto si dopad týchto slov uvedomuje viac, niekto menej, myslime však na to, keď reagujeme na študijné výsledky detí a nezabúdajme na trpezlivosť, empatiu a povzbudenie. Vysvetlime im, že neúspechy môžu viesť k zmene, ale tiež, že všetci sme iní, a každý je nadaný iným spôsobom.
Vysvedčenie nehovorí nič o ich vyvíjajúcej sa osobnosti a hodnote.
Prečo je dôležité zamerať sa nielen na známky, ale aj na úsilie a pokrok dieťaťa počas celého školského roka?
Osobnosť a zdary či nezdary dieťaťa sa nedajú zhrnúť do niekoľkých číselných hodnotení. Rovnako napríklad pri dospelých nevieme povedať na základe platu, aký je to človek a či ho práca napĺňa. Je nepopierateľné, že známky môžu motivovať, no môže to byť aj naopak. Buďme preto ako rodičia realistickí v schopnostiach svojich detí a nehodnoťme len výsledok, produkt či výkon, ale aj všetko, čo k tomu viedlo. Je vhodné dieťa oceniť za jeho snahy aj za schopnosť vypnúť, lebo to nedokážu ani mnohí dospelí. Vyhnúť by sme sa mali najmä porovnávaniu medzi súrodencami, spolužiakmi, ale aj dobou, pretože to naozaj nedokáže nikoho pozitívne povzbudiť.
Máte nejaké jednoduché rady, ako môžu rodiny spolu prežiť deň vysvedčenia bez stresu a s úsmevom, aj keď výsledky nie sú ideálne?
Chcem povzbudiť rodičov, aby si počas týchto dní, prípadne počas víkendu po vysvedčení našli čas na deti, išli niekam na výlet, do prírody, aby ako rodina mohli spolu vypnúť, tráviť čas a odkloniť pozornosť od školského hodnotenia a celého učenia sa. Utešte dieťa, ak je to potrebné, povzbuďte ho, tešte sa s ním a ak boli nezdary, pamätajte, že ich nepotrebujú pripomínať, pretože to ich k zmene neprivedie.
Doprajte si vzájomne čas, kedy sa škola a učenie nebudú riešiť.
Čo by ste poradili deviatakom, ktorí dňom vysvedčenia uzatvárajú veľkú etapu svojho detstva?
Aby sa obzreli späť a pocítili hrdosť na seba za to, čo dokázali. Ako sa z malinkých prváčikov, ktorí nevedeli čítať, počítať a ustráchane hľadeli na veľkých deviatakov, stali veľkí takmer-dospelí. Majú za sebou náročný školský rok a preto im prajem, nech si oddýchnu, nech načerpajú nové sily a vykročia do novej etapy, kde ich čakajú opäť výzvy, ktoré budú nielen u učení, ale aj o spoznávaní iných ľudí, zážitkoch a postupnom hľadaní svojho miesta v dospeláckom svete.
Na nasledujúcej strane sa dozviete aj to, ako deti počas leta zamestnať či ako ich motivovať k socializácii.