Pocity Zvolenčanov pred zeleným stolom: Čo prežívali čerství absolventi a ako spomínajú starší?
V poslednom čase ste v meste mohli študentov, ktorí behajú slušne nahodení v oblekoch či šatách a netrpezlivo čakajú na chvíľu, kedy zasadnú za zelený stôl. Tento týždeň odmaturuje aj posledná stredná škola vo Zvolene. Preto sme zisťovali, ako študenti zvládli skúšku dospelosti.
Tablá maturantov dávno visia vo výkladoch námestia. Niektorí už aj búrlivo oslavujú ukončenie posledného ročníka, iní ešte len finišujú. Pred zeleným stolom sa však zapotili mnohí. Ako prežívali krušné chvíle pred komisiou?
Za zeleným stolom
Hovorí sa, že maturita je ako plot. Buď ju prelezieš alebo ťa prehodia. Túto filozofiu zastáva aj mladý, bezstarostný Adam (20). „Úprimne, celý akademický týždeň som na to kašľal. Bolo super počasie, tak som radšej trochu vybehol na bicykel. Povedal som si, že veď zmaturovali všetci, musím aj ja,“ prezrádza gymnazista. „Pri skúškach mi bolo smiešne, lebo všetci spolužiaci to brali tak vážne. Nakoniec som zmaturoval, samozrejme. Ale známky radšej nepoviem…“ smeje sa Adam.
„Na chémii som si vytiahla jedinú otázku, ktorú som sa neučila, lebo mi prišla hrozne zložitá a už som proste nestihla. Počas celej prípravy som len sedela, až mi miestami bolo do plaču. Moja učiteľka vôbec nechápala, lebo z chémie som najlepšia z triedy,“ povzdychla si čerstvá absolventka Monika (19). „Našťastie komisia bola milá a dali mi trojku,“ dodáva.
Prvé pocity po vytiahnutí otázky boli ťažké pre viacerých. „Najprv mi hneď preblesklo hlavou, preboha, čo som si to vytiahla! Nasledoval stres počas prípravy, a tak som pred komisiou len rozprávala a rozprávala, aj keď niekedy dosť odveci“ hovorí sa Sisa (19), ktorá maturovala nielen zo slovenčiny a angličtiny, ale aj zo štrnástich odborných predmetov. Pre budúcich maturantov má aj osvedčenú radu: „Treba sa vždy vynájsť, aj keď človeku nesadne otázka. Hlavne sa tvárte, že danej téme dokonalo rozumiete, aj keď bude opak pravdou.“
„Na slovenčine som si vytiahla trinástku. Tak si hovorím, že ozaj úžas, nešťastné číslo. No po prečítaní otázky som zistila, že je to téma, ktorú som si práve čítala na chodbe,“ hovorí s nadšením Táňa (19). „Bola som taká šťastná, že som hneď začala odpovedať a komisia ma stopla, že mám 20 minút na prípravu. Potom sa tak divne pozerali, lebo som si celý čas nič nepísala,“ dodáva.
Spomienky starších
Zvolenčania, ktorí majú už niekoľko rokov po svojej skúške dospelosti, spomínajú na tieto momenty radi. „Musím sa pousmiať. Pamätám si, ako mi všetci hovorili, že to nič nie je, že sa nemám báť, veď si tým prešiel každý. Dnes to tak vidím aj ja. Ale keď vás to čaká prvý raz v živote, beriete to predsa len trochu vážnejšie“ usmieva sa Terka (22).
„Pamätám si, že som na žiadnom predmete nemal ani šajnu o čom rozprávam. Do triedy som vletel ako veľká voda a celý čas sa usmieval na učiteľov. Priznávam, že sme sa so spolužiakmi predtým trochu posilnili. Stále som si rukou zakrýval ústa, aby zo mňa nebolo cítiť,“ usmieva sa Zvolenčan Dano (35). "Keď som niečo povedal zle, učiteľka ma opravila a ja som vždy víťazne vykríkol: Veď presne! Tak som to myslel! hovorí nostalgicky, pričom sa chváli, že nedostal horšiu známku ako 2 a ešte si aj užil akademický týždeň bez učenia.
Podľa pána Pavla (56) v dnešnej dobe maturita stráca svoju hodnotu: "Viete, keď som maturoval ja, skúšky dospelosti sa brali veľmi dôležito. Dôležitejšie ako teraz. Dokonca aj mladí mali pred maturitou väčší rešpekt, a to ich donútilo pripravovať sa na ňu ešte svedomitejšie.“
Čítajte tiež:
FOTO Keď idú maturanti Zvolenom: Koľko peňazí dokázali stredoškoláci vyzbierať pri rozlúčke?
Zvolenčania zahlasovali a rozhodli: Ktoré tablo maturantov získalo titul NAJ?
Foto: ilustračné