Od zelenej k bielej: Trojdnie symbolizovali mravce i falošný bozk pre Krista
Chcete mať krásne, dlhé a husté vlasy ako vŕba konáre? Nuž, pred pár rokmi by ste si dnes ráno museli privstať a ísť sa pod ňu učesať. A na najbližšie tri dni sa pripraviť na ticho, mravce či magické rituály. S etnologičkou Katarínou Nádaskou sme nazreli do knihy zabudnutých zvykov a tradícií.
Svoj význam mal aj posledný týždeň pred Veľkou nocou, najmä obdobie tzv. veľkonočného trojdnia, ktoré sa začínalo Zeleným štvrtkom. "Je to deň kedy sa zaväzujú zvony, v chrámoch utíchne organová hudba a namiesto hlaholu zvonov sa rozhrkocú rapkáče, klopačky, klepadlá. V minulosti chodili chlapci z jedného konca dediny na druhý a rapkajúc oznamovali začiatok posvätného ticha. Rapkáče symbolizovali hluk, ktorý sa robil pri ukrižovaní Krista,“ približuje minulosť našich predkov Katarína Nádaská.
Bozk pre Krista
Z liturgického hľadiska si veriaci na Zelený štvrtok pripomínajú poslednú večeru Ježiša Krista, ktorú slávil spoločne zo svojimi učeníkmi. Po nej sa išiel modliť do Getsemanskej záhrady. Tu za ním prišli vojaci s jedným z jeho učeníkov – Judášom, ktorý ho zradil tým, že ho pobozkal a tak ho vojaci odviedli pred súd. Táto udalosť zrejme inšpirovala záhorácke gazdinky, symbolicky sa na Zelený štvrtok pieklo pečivo, ktoré sa volá jidášky. Koláče pomazané medom mali rôzny tvar figúrok, rastlín, zvierat či písmenok.
Zelená na tanieri
Zelená farba dominovala aj na tanieroch. Jedlo sa takmer všetko zelené, a nielen špenát. "Ak rástla púpava, pridávala sa do pôstneho jedla. Konzumovali sa rôzne šalátové prívarky, prívarky z listov mladej žihľavy. Nechýbali krúpy, zemiaky s kapustou, fazuľová kaša, šošovicový prívarok, pre deti sa pripravovalo tzv. slepé kura i slíže s makom,“ približuje chute našej minulosti Nádaská.
Mravce pre šťastie
Čarovná moc bylín, v ktorú mnohí verili, je známa odpradávna. Niekde bývalo zvykom sypať mravce do izby – hmyz symbolizoval šťastie a usilovnosť, ktorými mali počas roka najmä dievčatá oplývať. Aj niektorým bylinkám sa v tento deň pripisovali liečivé vlastnosti, preto sa napríklad zbieral oman, marunka, pľúcnik a byliny sa dávali kravám do krmu. Takto nad nimi bosorky nemali žiadnu moc, aby dobre dojili a neochoreli. Na Zelený štvrtok sa chodil zbierať aj hloh a čaj z neho sa používal napríklad na liečenie padúcnice, čiže epilepsie.
Zajtra si prečítajte zaujímavosti o Veľkom piatku. Dočítate sa, z čoho sa varila drevená polievka a aká čarovná formulka vám zaručí krásu po celý rok!
Autor článku: Eliška Šándorová.