Najobľúbenejšie učiteľky školy na Podborovej prehovorili: Spoveď aj o znudených tvárach v mobiloch

Predčasom sme oslovili žiakov zvolenskej Strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu s položili otázku, koho z vyučujúcich majú najradšej a prečo. Sami si vybrali za najobľúbenejších pedagógov dve Eriky. Guničovú a Žiakovú. Obe sme vyspovedali v spoločnom rozhovore.

Čakali ste, že sa stanete práve vy najobľúbenejšími učiteľkami na vašej škole?

Erika Žiaková: Určite som to nečakala, ale veľmi ma to potešilo.

Erika Guničová: Nevedela som, že nejaká anketa medzi žiakmi prebieha, takže som to nemohla čakať, mohla som byť výsledkom len milo prekvapená, čo som samozrejme aj bola.

Na adresu pani Žiakovej odzneli slová ako úprimná, dokáže dobre pripraviť na maturity, má zmysel pre humor, férová a objektívna. Na adresu pani Guničovej zas tieto: Vie veľmi dobre vysvetliť učivo, je priateľská, veľmi trpezlivá pri vysvetľovaní, empatická… Čo pre vás znamenajú tieto slová od študentov?

Erika Žiaková: Je to veľmi príjemná spätná väzba.

Erika Guničová: Určite sa to dobre počúva, cením si to, ale myslím si, že to nie je len na moju adresu, ale aj na adresu mojich kolegov. Študenti to v ankete nemali ľahké, keď si museli vybrať len jedného. Veľmi si to vážim hlavne vzhľadom k predmetu, ktorý prioritne učím – účtovníctvo. Pre študentov je to ťažký, náročný, pre mnohých nezaujímavý predmet. Často „bojujeme“, známky nie sú podľa ich predstáv, preto je potrebná „tá trpezlivosť vo vysvetľovaní „. A „empatia“ musí byť vzájomná -ja ich chápem, že ich to celkom nebaví, ale aj oni musia pochopiť mňa, že musím. Potom nastupuje asi to „priateľská“, lebo priatelia sa otvorene porozprávajú, väčšinou dohodnú, nájdu spoločnú reč a bez toho by nám to nefungovalo.

Čo bolo pre vás tým impulzom, že ste sa rozhodli pre toto síce krásne, ale čoraz ťažšie povolanie?

Erika Žiaková: U mňa to bolo veľmi praktické rozhodnutie. Po materskej dovolenke som sa už nechcela vrátiť do predchádzajúceho zamestnania a hľadala som povolanie, pri ktorom sa budem môcť dostatočne venovať aj vlastným deťom.

Erika Guničová: Neviem čo bolo impulzom, ale učiteľkou som chcela byť ako sa hovorí „od vždy“. Nepamätám si, že by som chcela robiť niečo iné. Vyštudovala som strednú ekonomickú školu a bolo rozhodnuté – učiteľka odborných ekonomických predmetov. Mala som a stále mám úžasný vzor v mojom učiteľovi zo strednej školy. Chvíľku to ešte trvalo, trošku som musela študovať, ale podarilo sa.

Prezraďte nám, ako si obe spomínate na vaše učiteľské začiatky…

Erika Žiaková: Bolo to veľmi zaujímavé, ale aj náročné obdobie. Veľmi mi pomohli moje pracovne staršie kolegyne. Poradili ako vypĺňať pedagogickú dokumentáciu, ako riešiť problémy so žiakmi a ako komunikovať s rodičmi. Dobrý pracovný kolektív je na nezaplatenie v každej profesii.

Erika Guničová: To bolo tak dávno … Určite si spomínam na Ing. Varacovú, ktorá ma do toho všetkého „zasvätila“ , na svojich prvých žiakov na SPŠ Drevárskej a na to, ako som nechcela učiť účtovníctvo. Všetko iné len nie to… a vidíte ako to dopadlo.

Čím sa snažíte zaujať vašich žiakov? Ako upútate ich pozornosť, máte nejaké osvedčené metódy?

Erika Žiaková: Uvádzam hlavne príklady z praxe, ktoré sú žiakom blízke.

Erika Guničová: Zaujať účtovníctvom? Nemožné (úsmev)! Nemám pocit, že sa musím snažiť pútať ich pozornosť . Účtovníctvo je pre študentov obchodnej akadémie profilový, maturitný predmet. Oni si uvedomujú, že musia… A osvedčenú metódu ako upútať ich pozornosť mám – ak sa pri vysvetľovaní učiva začnú napríklad medzi sebou baviť stíchnem. Veľmi rýchlo pochopia. Stačí raz, dvakrát, že sa musia naučiť doma a urobia si poriadok v triede sami.

Čo vás vie počas vyučovacej hodiny najviac naštvať? Stane sa, že zvyšujete hlas?

Erika Žiaková: Hlas zvyšujem len výnimočne a naštve ma najviac nezáujem o odbor.

Erika Guničová: Žiaci ma samozrejme naštvú, dôležité ale je, aby to na mne nezbadali (úsmev). Nepamätám si kedy som naposledy zvyšovala hlas, možno som len dôraznejšie rozprávala. Zabudnutá úloha, zošit to ma nenaštve, úprimne som nahnevaná, keď vidím ľahostajnosť, nechuť robiť čokoľvek, znudenú tvár zabodnutú do displeja mobilného telefónu.

Dajú sa porovnať študenti terajší s tými v minulosti? Je v žiakoch veľký rozdiel?

Erika Žiaková: Každý žiak je jedinečný a porovnávať by som ich nechcela.

Erika Guničová: Tí v minulosti nemali tvár zabodnutú do displeja mobilov (úsmev). Ale teraz vážne. Tí predtým mali z môjho pohľadu väčšiu chuť učiť sa, chceli vedieť, chceli ukázať , že vedia. Chceli byť dobrí. Určite nie všetci, ale väčšina. Teraz to už väčšina, možno ani polovica nie je…

Povolaniu učiteľa sa už možno v spoločnosti neprikladá taký veľký význam a rešpekt. Ako to vnímate vy a prečo si myslíte, že je tomu v dnešnej dobe tak?

Erika Žiaková: Ak máte správne nastavené životné hodnoty, nemôžete učiteľovi uprieť jeho významné postavenie v živote dieťaťa od škôlky až po jeho vstup na trh práce.

Erika Guničová: Nie možno, ale určite! Spoločnosť to sú ľudia, treba ich pomenovať. Každý z nás má na znižovaní významu a rešpektu k učiteľskému povolaniu svoj podiel. Ale to je do „iného filmu“.

Nosíte si prácu aj domov?

Erika Žiaková: Bohužiaľ mnohokrát sa tomu nevyhnem.

Erika Guničová: Iste, niekedy písomky v taške, inokedy problémy, a to čo musím urobiť a vyriešiť na druhý deň v hlave.

Našli sa počas vašej chvíle aj také momenty, kedy ste to chceli zabaliť a nájsť si inú prácu?

Erika Žiaková: Keď je koniec školské roka, každý učiteľ je veľmi unavený a aj ja práve vtedy rozmýšľam, či by som nemala robiť niečo úplne iné. Ale prejde leto a ja zabudnem na takéto myšlienky.

Erika Guničová: Áno, aj som to zabalila, ale po 10 mesiacoch som zistila, že sedieť sama v kancelárii, ako sa hovorí medzi štyrmi stenami nie je pre mňa. Vrátila som sa do školstva a teraz mi študenti dali najavo, že som urobila správne.

Čo by sa podľa vás malo zmeniť v rezorte školstva a naopak s čím ste spokojné?

Erika Žiaková: V tejto oblasti je veľa problémov a učitelia sa o nich hovoria otvorene, len ich akosi nemá kto vypočuť na kompetentných miestach.

Erika Guničová: Je toho veľmi veľa, ako som už vyššie naznačila. Školstvu chýba koncepcia, stále sa robia nejaké reformy, ale nič nie je vidieť. Všetko je len na papieri a papier veľa znesie. A s čím som spokojná v rezorte školstva? ..... :)

Čo považujete za najkrajšie na práci učiteľa?

Erika Žiaková: Keď cítite záujem žiakov o danú problematiku.

Erika Guničová: Neviem čo je na nej najkrajšie, ale mám ju rada.

Čítajte tiež:

Rozhovor s populárnym zvolenským učiteľom Jaroslavom Grajciarom: Začal som sa cítiť vyhorený

Vyše 40 rokov zasvätil drevarine, až sa rozhodol odísť do penzie: ROZHOVOR s Jozefom Hazlingerom

Foto: archív E. Žiakovej a E. Guničovej