FOTO: Zvolenská tatérka Mima v ROZHOVORE: Ženy vydržia viac ako muži
Milina Šotkovská je známejšia viac ako Mima. Mladá Zvolenčanka pracuje v tatérskom štúdiu. Kde tetuje najradšej a čo za výtvor si spravila sama?
Tatérka spod Pustého hradu, Mima, pracuje vo zvolenskom tetovaciom štúdiu. V obľube má zákazníkov, ktorí jej nechajú voľnú ruku. Naopak neznáša, keď niekto ku tetovaniu pristupuje lajdácky. V rozhovore prezradila aj vtipný príbeh, spojený s tetovaním, ktoré si robila sama.
Kedy si sa prvýkrát začala zaujímať o kreslenie a tetovanie?
Kreslím odmalička, stále ma to baví a preto so sebou stále nosím pero a papier. Tetovanie ma zaujalo, keď sa bol kamarát veľmi dávno tetovať u Robka Ivana a uvidela som jeho kresby. Vtedy som pochopila, že na kožu sa dá vytvoriť umenie.
Ako vyzerali tvoje tatérske začiatky?
Keď som začínala, tak som to skúšala na bravčovej koži, na pomarančoch a na banánovej šupke. Môj prvý klient bol kamarát a ja som stresovala. (smiech)
Ako dlho ti trvalo, aby si sa dopracovala k tomu, že sa tým môžeš živiť?
Trvalo to dosť dlho, kým som začala pracovať v štúdiu. Začiatky sú ťažké a ja som chcela, aby to, čo robím, bolo dobré.
Máš nejaký vzor, ku ktorému by si sa chcela priblížiť?
Vzor je Robo Ivan, ale nielen on. Taktiež aj Viktor Uhlík, Baran, Morty, Hvizdo a veľa slovenských aj zahraničných tatérov. Priblížiť sa ale nemám ku komu, pretože každý má svoj štýl. Skôr ma inšpirujú.
Aký typ tetovaní máš najradšej a aký naopak veľmi nemusíš?
Mám rada zákazníkov, ktorí mi dajú voľnú ruku a môžem s nimi pokecať a povtipkovať. Je mi jedno, či tetujem bodku alebo celý chrbát, mám rada uvoľnenú atmosféru. Často sa mi stáva, že sa s mojimi zákazníkmi stávame kamarátmi. Naopak, neznášam nedorozumenia, keď neviem, čo presne odo mňa zákazník chce.
Je to predsa len na celý život a hnevá ma prístup ľudí, čo uprostred tetovania zmenia svoj názor a predstavu. To sa ale nestáva často.
Ty sama máš tiež nejaké tetovania. Aký majú pre teba význam?
Akurát od utorka mám ďalšie. Je na predlaktí a je tam nápis jedinečnosť. Na tej istej ruke mám akvarelový kvet a pod ním nápis moja vec, čo hovorí za všetko (smiech). Na nohách mám tiež pár vecí.
Hlavne jedno na píštale je zaujímavé. To som si v opitosti sama vytetovala text, ale nakrivo (smiech). Marcel Lietava (nádejný zvolenský tatér) vtedy ešte len začínal, tak mi to doplnil, no ale ešte mi to potom musel prekrývať Viktor Uhlík. Takže traja tatéri, jedna noha a stále jedno a to isté miesto (smiech).
Ako ty vnímaš tetovanie?
Tetovanie je pre mňa forma umenia, ktorá je na celý život. Dá sa vytvoriť niečo fantastické, nie je to len o tvorbe na koži. Je to najskôr v hlave, potom na papieri a napokon to niekoho zdobí.
Ktoré miesta tetuješ najradšej?
Moje top miesta sú tam, kde to najviac bolí. Som sadista (smiech). Moje obľúbené miesta sú nohy a ruky, tam to ide dobre. Veľa však záleží aj na koži daného človeka, každý je výnimočný.
Znášajú tetovanie lepšie muži alebo ženy?
Podla mňa ženy viac zdržia, ale muži to vedia zahrať, že sú v pohode (smiech). Pokiaľ ide o rebrá či kolená, tak je to remíza.
Máš nejaký odkaz pre našich čitateľov?
Nech si dobre vyberajú svoje nápady a svojich tatérov, každý je iný. A hlavne, nech sú spokojní so svojou kérkou. Je iba a jedine ich.
Pozrite si Mimine tetovania v našej fotogalérii.
Čítajte tiež:
FOTO: Neobvyklý prejav lokálpatriotizmu. Mladík si dal vytetovať erb Zvolena
FOTO: Ďalší potetovaný lokálpatriot. Kde má Mirco zvečnený Zvolenský zámok?
