FOTO: Zvolenčanka Lenka má obrovské srdce. Každú nedeľu varí pre bezdomovcov

Zdroj: archív Lenky Vargovskej

Zvolenčanka Lenka Vargovská je výnimočný človek. Pomáha druhým a tvrdí, že si tým splnila svoj sen. Rozhodla sa variť pre bezdomovcov a do dobročinnosti vtiahla celú rodinu. Hoci sami nemajú veľa, vstávajú každú nedeľu o šiestej ráno, aby nasýtili ľudí v núdzi. Podľa Lenky si pomoc zaslúžia všetci a je pre ňu skvelý pocit vidieť, ako im chutí jej jedlo. Ľudia bez domova sú im veľmi vďační a dôležité je pre nich, že ich nesúdia a nekritizujú.

Ako dlho sa venujete dobrovoľníctvu?

Od 19. februára tohto roku. V podstate som si splnila svoj sen. Vždy som to chcela robiť. Už predtým sme rozdávali jedlo, keď nám doma ostalo. Raz sa na mňa obrátil bezdomovec, či by som mu nekúpila teplý čaj. Dali sme sa do reči a ja som sa ponúkla, že im môžem navariť. Povedal, že nedeľa je pre nich zo všetkých dní najhoršia. Dohodli sme sa s manželom a začali sme variť.

Pre koľkých ľudí varievate?

Prvýkrát prišlo iba sedem. Ešte nám neverili. Ani my sme si nemysleli, že to budeme robiť pravidelne. Pomohli nám však nejakí ľudia s potravinami a zrazu bola z toho pravidelnosť. Prešlo to na počet 13, 20 a dnes mávame okolo 50 ľudí.

Ako zvládate variť pre 50 ľudí? Máte nejakú pomoc?

Varíme sami a občas nám pomáhajú aj deti. Jedlo pripravujeme v dvoch dvadsaťlitrových hrncoch na elektrickom variči. No a vstávame ráno o šiestej, aby sme na jedenástu všetko stihli.

Nájdu sa ľudia, ktorí vám pomáhajú?

Niekoľkokrát sa k nám pridali naši známi. Väčšinou sme to však ťahali sami. Bol ale napríklad jeden pán, ktorý poslal peniaze na hrniec a vyšlo aj jedlo na dve nedele. Prvýkrát nám prišli tri obrovské potravinové balíky od ľudí a to je veľká pomoc. Na Veľkú noc prišiel manželský pár z Lučenca. Boli úžasní. Nielenže prispeli potravinami, ale spravili aj balíčky pre deti. Pani dokonca pre všetkých napiekla. Keď som bola chorá, navarila im pani zo Sliača. Pomáha každý, kto sa s tým dokáže stotožniť. Väčšinou sa však zapájajú ľudia mimo Zvolena. Posielajú oblečenie a niekedy aj potraviny. Bez pomoci by sa to nedalo robiť v takom veľkom merítku. Dúfam, že bude viac takých nadšených ľudí ako sme my.

Zvládate to finančne?

Sme rodina s piatimi deťmi a pracuje iba manžel. Ja som na invalidnom dôchodku. Nabúralo to dosť náš finančný rozpočet. Tých ľudí je čím ďalej viac a poviem pravdu, tento mesiac sme už nestíhali s dychom. Boli sme fakt na vážkach, či to ideme robiť. Pomohli nám ale potravinové balíčky, ktoré nám ľudia poslali.

Plánujete v tom teda pokračovať?

Je okolo toho veľa vecí, ale nechceme s tým prestať. Práveže sa plánujeme posunúť na vyššiu úroveň a uvažujeme o založení občianskeho združenia. Začali sme rokovať aj o spolupráci s mestom a s Charitou svätej Alžbety. Vízia je veľká. Snažíme sa zháňať nejaké priestory, starý dom alebo budovu, kde by sa to dalo spraviť za nejakú symbolickú sumu. Pomohli by aj jednoduché lavice.

Stretli ste sa aj s negatívnymi reakciami?

Áno. S tým, že oni si to nezaslúžia. Treba pomáhať ľuďom, ktorí si to naozaj zaslúžia. Podľa mňa sa ale ľudia nedajú podľa toho deliť. Aj bezdomovci potrebujú pomoc. No a nedeľa je deň, keď si všetci sadneme k stolu ako rodina a jedlo býva z toho týždňa najhonosnejšie. Prečo by nemali aj oni dostať teplé, kvalitné a domáce jedlo? Keby ste videli, s akou chuťou to jedia. Mám z toho dobrý pocit, naozaj skvelý. Treba zažiť tú atmosféru.

Deti vám doma nevyčítajú, že dávate inde a oni sú ukrátené?

Určite nie. Decká samé pomáhajú. Nehádajú sa, kto ostane doma, ale kto pôjde s nami. Je to forma výchovy. Vedieme ich k tomu odmalička. Berieme si totiž domov do dočasnej opatery aj psov z útulkov.

Sú ľudia vďační za to, čo pre nich robíte?

Áno. Človek by sa čudoval. A hlavne je pre nich dôležité, že ich počúvame. Nie sme tam preto, aby sme ich kritizovali, ale preto, aby sme im načúvali. Povedia nám svoje životné príbehy a nikto ich neodsudzuje. Nesnažíme sa ich vychovávať. Sú to ľudia, ktorých už nik nezmení. Máme tam dvojicu, ktorí chodia od začiatku. Prvé dva razy prišli takí opití, že ledva stáli na nohách. Postupne im to však svedomie nedalo a prestali s tým.