FOTO: Vyrazili ho zo strednej a prespával v aute: Teraz zakladá tanečnú školu pod Pustým hradom
Matej (23) bol zo strednej školy dva krát vyhodený. No rozhodol sa robiť, čo ho baví. Prečítajte si životný príbeh mladíka, ktorého korene siahajú pod Pustý hrad.
Už od škôlky mal problém – bol iný. Matej Škoda (23) sa rozhodol žiť život po svojom a nepozerať na to, čo si ľudia myslia. Samozrejme, že to si vyžiadalo okamžitú reakciu spoločnosti. V detstve bol často šikanovaný. No tanec ho prinútil ísť za svojim snom a vybudovať si u rovesníkov rešpekt. Aj keď kedysi prespával v aute alebo pivnici, dnes vedie vlastnú tanečnú školu. Na jeseň otvára pobočku dokonca aj vo Zvolene, kde sa jeho životný príbeh začal.
Ako si spomínaš na šikanu v škole?
Všetko začalo rannou spomienkou zo zvolenskej škôlky. Vyfarbovali sme papierové kvetináče na deň matiek. Môj antiumelecký talent má donútil použiť všetky typy farbičiek a vzorov aké som poznal. Vychovávateľka to zdvihla nad hlavu, opýtala sa detí, či je to pekne a oni zborovo zahlásili: „Nie!“. Tu moje sebavedomie kleslo na minimum a odrazilo sa to i na základnej škole, kde som bol terčom posmechu a šikany.
Trpel som to, lebo to bola jediná možnosť ako mať „kamarátov“. Dokonca má raz pozvali na oslavu narodenín, z ktorej som utiekol s plačom. Asi si domyslíte, že prečo (smiech)…
Vo Zvolene si sa prvý krát dostal do kontaktu s tancom, ktorý ťa v živote potiahol ďalej. Ako vyzerali tvoje začiatky?
Musím povedať, že som sa k tomu dostal náhodou. Jeden zo spolužiakov má zobral na tréning breakdancu. Hoci som to slovo počul prvý krát, išiel som, pretože som sa strašne chcel niečomu venovať a byť v tom dobrý. Hneď prvý tréning to spečatil (smiech).
Keď sme tam prišli, tréner chcel, aby som vyskúšal stojku. Vyskúšal som ju, ale po dopade sa mi šmykla ponožka, vyletel som plnou parou bokom a oplieskalo ma o stenu. Padol som na zem a počul asi 20 očí ako sa smejú. To bol ten moment: „A dosť! Budem z vás najlepší!“. Tak som začal makať. Makal som doma, vonku, vo vchode, na tréningu, proste všade. Vtedy som mal 13 rokov.
Krátko na to si odišiel zo školy. Prečo?
No odišiel, ako odišiel (smiech). Vyhodili má z dvoch stredných. Mal som 16, tancoval vo Zvolene a študoval v Bystrici. Jedna vec je, že som nikdy nebol nejak nadaný na učenie. Druhá, že sme raz vystupovali na hiphopke v Žiari nad Hronom, kde som spoznal skvelú partiu ľudí. Obdivovali ma, brali ako člena rodiny, chránili. V bystrickej škole prichádzal štvrťrok druhého ročníka a diskutovalo sa o mojom vylúčení. Tak som rýchlo odstúpil dobrovoľne.
Prešiel som na školu do Žiaru a bol som so svojou crew. Volali sme sa Associallz Dance Crew, pretože nás spoločnosť brala ako odpad, feťákov či vandalov. V Žiari som chodil na strednú 3 roky, ale ničilo ma to. Pre mňa stratený čas. Ja som sa naplno venoval tancu a tomu, čo mám rád a baví ma. To sa samozrejme odrazilo na dochádzke aj výsledkoch. Hold, mal som jasný cieľ a šiel si za ním.
Čo si robil, keď si prestal chodiť do školy?
No ešte tesne pred vyhodením zo školy sa nám podarilo natočiť hodinový tanečný film s obrovským úspechom, založiť tanečnú školu a priniesť projekt „Hiphop na pravú mieru“, ktorý očistil našu kultúru. Všetko bolo skvelé, ale nie bez prekážok.
Aby som každý deň mohol robiť čo má baví, prespával som jeden čas v aute a keď už bolo chladno, tak som býval u nejakého týpka v pivnici. Tam som strávil asi 4 mesiace. A ešte som bojoval s celým svetom, ktorý mi hovoril, že bez maturity som stratený a bla bla bla. Bolo to krásne obdobie, ale veľmi ťažké. Som však rád, že som cez to prešiel.
Rešpekt si si vybojoval a z problémov sa dostal. Dnes už stojíš pevne na nohách. Čo ti najviac pomáhalo na tvojej ceste?
Moja rodina, moji kamaráti, moje odhodlanie ale hlavne láska k tomu, čo robím. Vždy som do toho vkladal celého seba. Ak by som nerobil, čo má baví, umrel by som…
Vedeniu tanečnej školy sa venuješ doteraz. Čo „svoje“ deti učíš?
Jasan, frčíme už 5 rokov. Mojím hlavným cieľom je, aby žiaci nepotrebovali trénera. Aby sa dokázali zlepšovať sami od seba a neboli na mňa odkázaní. Aby bol v tanci každý sám sebou, každý mal svoj osobitý prejav. To je základ. Ďalej sa žiakom snažím vštepiť čo to zo zdravého životného štýlu – nech dbajú na svoje telo a nepodliehajú závislostiam. Ale nič nútené, ja proste len hovorím, čo som si zažil a naučil sa. Som rád, ak si niekto berie príklad.
Nikdy sme nefungovali ako profi tanečná škola. Vždy to bolo len od mladých pre mladých z lásky k tomu, čo robíme. Tento rok k tomu pripájame aj tu profesionalitu a zároveň expandujeme do Zvolena. Pretože to je mesto, ktoré to celé naštartovalo. Mať školu aj vo Zvolene bude pre mňa duchovným naplnením a teším sa na to.
Čítajte tiež:
Americký sen rapera vo Zvolene: Najprv sa mu smiali, teraz ho uznávajú
FOTO: Sympatický Zvolenčan sa radí k najlepším barmanom sveta. Poznáte ho?
