FOTO: Dedinka pri Zvolene kedysi ľahla popolom. Aké klenoty v nej môžete nájsť dnes?

Foto: Eva Drugdová / Zdroj: Dnes24.sk

Budča leží 6 kilometrov juhozápadne od mesta Zvolen, na pravom brehu rieky Hron. Obec je zo všetkých strán lemovaná horami a má výhodnú polohu z hľadiska viditeľnosti i napojenia z hlavných dopravných trás.

Prvá zmienka o Budči je v záznamoch z roku 1225, kde sa spomína ako Bucha, čo znamenalo obec cudzincov. Budča však v minulosti niesla viaceré pomenovania, ako napríklad Zvolenská Budča či Buča a súčasný názov má od roku 1928. Už v prvej polovici 13. storočia sa považovala za väčšiu obec, pretože od roku 1239 stál v obci gotický kostol. Od 14. storočia patrila Dobronivskému panstvu a kráľ Žigmund ju daroval v roku 1424 kráľovnej Barbore.

Plienenie a požiare

Budča bola na sklonku 16-teho a počas 17-teho storočia plienená Turkami a trpela aj počas stavovských povstaní. Turci vypálili obec a okolité dediny po prvý raz v roku 1591. V roku 1626 ľahla Budča popolom. Podpaľačmi boli opäť Turci. 1648 odvliekli z obce do zajatia viacerých občanov. Turecké vpády, vypaľovania a neustále povstania uhorských veľmožov prinútili obyvateľov utiahnuť sa do hôr, kde si založili tzv. starú Budču, inak novú osadu. Táto časť sa medzi ľudom volala Kopanice. Návrat do pôvodnej a terajšej dediny sa ukončil až v roku 1819. V roku 1900 postihla obec aj kostol ďalšia živelná pohroma. Drevené domy, pokryté slamou, rýchlo pohltil oheň. Počas niekoľkých hodín zhorela celá obec, okrem troch domov na vŕšku Franborok pod Košiarom.

Staršie stavby z minulosti sa teda kvôli početným vojnám, pohromám a vpádom nezachovali. Napriek tomu sa z prvého kostola, ktorý bol postavený v roku 1239 v gotickom slohu, zachovala svätyňa, ku ktorej neskôr dostavali kostolnú loď. Rímsko-katolícky kostol (Foto č. 1 – 6) patrí medzi sakrálne a zároveň stavebné dominanty obce. Nachádza v opevnenom areáli uprostred dediny. Prešiel viacerými úpravami v roku 1692 a v 18. storočí. Fasády kostola sú hladké, veža je členená lizénovými pásmami a ukončená ihlancovou helmicou. Od roku 1530 do roku 1709 patril budčianskym evanjelikom. Kostol renovovali v roku 1926. Postavili v ňom neogotický hlavný oltár s obrazom sv. Michala Archanjela.

Zvonica, ale aj prírodný úkaz

Rok 1663 bol počiatočným rokom rekatolizácie a pôvodne evanjelický kostol bol prebudovaný pre katolíckych veriacich. Z tohto dôvodu si budčianski evanjelici v roku 1939 postavili svoj vlastný stánok evanjelickú zvonicu. V roku 1995 vežu obnovili, pretože bola poškodená počas bojov v marci 1945. Evanjelická zvonica (Foto č. 7 – 9) je murovaná historizujúca stavba na pôdoryse štvorca. Dekoratívna fasáda je lemovaná nárožným kvádrovaním, v dvoch úrovniach sa tu nachádzajú združené okná. Je ukončená ihlancovou zvonicou. Ďalšou pamätihodnosťou obce Budča je Pamätník SNP (Foto č. 10 – 12). Bol postavený na počesť padlých vojakov i civilov, ktorí v roku 1944 nastúpili do bojov SNP a stali sa partizánmi.

Z prírodných zaujímavostí obce treba spomenúť skalný hríb Čertovu skalu (Foto č. 13 – 15), ktorá sa nachádza v Národnej prírodnej rezervácii Boky. Čertova skala je veľký andezitový balvan a je pevne spojený s podkladom asi dvojcentimetrovou vrstvou sopečného tufu. K obrovskému balvanu sa viaže aj niekoľko povestí a jedna z legiend hovorí, že čert pomohol miestnemu rybárovi s úlovkami za protislužbu, že rybár viac nepôjde do kostola. Ten však nedokázal dodržať sľub, a tak čert začal hromadiť skaly, aby prehradil Hron v chotári. Našťastie sa mu to celkom nepodarilo, zostali len kamenné moria a samotná Čertova skala.

V priloženej galérii si môžete pozrieť zaujímavosti obce Budča!