Žiarska spisovateľka Evelin (25): U Evity najprv nepochodila no nevzdala sa a dnes má TOTO!
Nedávno oslávila dvadsaťpäťku a už sa môže pochváliť niekoľkými knižnými titulmi. S Evelin Červienkovou o tom, ako ju nezložilo prvé odmietnutie od Evity, o tom, aké telefonáty prišli po vydaní knihy i o tom, čo v jej príbehoch rozpoznajú iba Žiarčania...
Všetci moji muži, Dostanem ťa!, Melónová aféra a Luxusný prešľap. To sú tituly z pera mladej Žiarčanky Evelin, ku ktorým čoskoro pribudne ďalší. Čítajte prekvapivo otvorený rozhovor s mladou žiarskou autorkou a čerstvou držiteľkou ocenenia Zlatý klinec.
Pôvodnou profesiou si kaderníčka. Ako si sa dostala k tomu, že
tvoje meno nesie niekoľko kníh?
Celé to spustil projekt Evitapress-u, ktorý každé leto vyhlasoval písanie
poviedok obyčajnými ľudmi, z ktorých sa neskôr zostavila kniha. Tá sa
pustila normálne do predaja. Tak som začínala aj ja. Vystrelila ma poviedka
s názvom Dobrý sluha, zlý pán. Tak som sa dokopala k dokončeniu rukopisu,
ktorý som mala dlhšie odložený, a poslala som ho Evite. Neuspela som, no
odradiť som sa nenechala a posunula som ho do vydavateľstva Marenčin PT, kde
sa ujal. Tak vznikli prvé dve moje knihy. Pri Melónovej afére som si bola
istá, že si zaslúžime viac, proste som si verila a znova riskla Evitapress.
Tentokrát sa to podarilo, následne vo februári tohto roku vyšiel Luxusný
prešľap a o pár týždňov sa dočkám piatej knihy s názvom Ďalšia,
prosím!
A tvoja srdcovka?
Mojou srdcovkou je a navždy ňou aj ostane jednoznačne Melónová aféra.
Zbožňujem ju, pretože je v nej kus mňa a človeka, ktorý v mnohom
ovplyvnil a stále ovplyvňuje môj život. Človek, ktorý ma toho veľmi veľa
naučil a ktorého si neskutočne vážim, pretože vzťah, ktorý teraz medzi
sebou máme, je tak nevšedný a neuveriteľný, až ma to miestami desí.
Predpokladám, že sa bavíme o mužovi…
S veľkým M! Každá z nás má v živote muža s ktorým nežije… Proste
ho má a vie, že si rozumejú, že hocikedy keď sa mu ozve, ON je tu. Príde a
nadviažu tam, kde posledne skončili a je jedno, koľko času odvtedy ubehlo,
rozumie jej, chápe ju, vie ju rozosmiať… Žiadne erotično medzi nimi
nelieta, možno len taká jemná iskrička, no nič, čo by jeden alebo druhý
zneužil. A obaja vedia, že k sebe tak akosi patria, no nikdy by spolu
nemohli žiť a fungovať ako pár.
Väčšinu života si prežila v Žiari. Nájdeme v tvojich
príbehoch a kúsok nášho mesta?
Žiarčan tam Žiar nájde, áno. Cezpoľný nebude mať šajnu, keď bude
čítať ako Melón a Kôstka kráčajú alejou stromov, pod nohami im štrkocú
kamienky a v diaľke sa vyníma silueta roky nefunkčnej fontány (smiech).
Čo ohlasy okolia na tvoju tvorbu?
Jedna strana hneď hrdo hlásala, že drží palce, teší sa so mnou a dávno
to o mne vedeli. To tí, ktorým som písala slohy (smiech). Druhá polovica sa
smiala, že sú to len polepené braky a že som naivná a hlúpa, keď si
myslím, že niekto si bude kupovať moje knihy. A začali sa objavovať aj
„kamaráti“, ktorí sa odrazu chceli stretávať, chceli knihy zadarmo,
stretnutia s Evitou a podobne. To ma pobavilo a baví dodnes. Stáva sa ale aj,
že dostávam správy alebo telefonáty v zmysle: Ahoj, čítali sme tvoju
knihu a našli sme sa v nej, bola super…
Ozval sa aj niekto, kto by sa v knihe radšej
nenašiel?
Stalo sa mi, že keď vyšla jedna z kníh, dotyčná osoba mi zavolala a
v telefóne sa ozvalo len „Eva, TOTO si prehnala!“ Odvtedy som o tom
človeku nepočula. Ja som však toho názoru, že čo konáš, za to buď aj
zodpovedný.
Si mladá a píšeš o živote. Niekto si môže povedať, čo
o ňom môžeš vedieť…
Jasné! S týmto som sa stretla veľakrát. Ale už to beriem s úsmevom.
Píšem len o tom, čo som doposiaľ prežila, čo som sa v živote a
o živote naučila. Ja nepíšem motivačnú literatúru, píšem oddychovú.
A to, že mám 25 rokov, neznamená, že nemám SKUTOČNÉ STAROSTI! Viem čo
je to choroba, nevera, viem aké je žiť bez peňazí v dlhoch, aj aké je
žiť v luxuse a mať všetko, čo si zmyslíš. Viem ako chutí smrť blízkej
osoby i ako chutí sláva..... Starosti a život nie sú o veku.
Hovorí sa, že utrápenému spisovateľovi to píše lepšie ako
tomu, ktorý je v psychickej pohode. Je podľa teba srdcabôľ dobrá
múza?
Tak to môžem a musím len potvrdiť, aspoň ja to tak rozhodne mám. Najviac
zo seba dám a najväčšiu emóciu z príbehu cítiť práve v momentoch,
keď ma niečo trápi, bolí, keď hľadám vnútorne odpovede na otázky a
nové smery. Keď sa môžem z toho pretlaku vypísať. A je cítiť, keď
neskôr príbeh čítaš, či si to autor prežil alebo sa len snaží trafiť
do toho, ČO ASI hrdina cítil.
Dá sa povedať, že si teraz žiješ svoj sen?
Momentálne som veľmi spokojná a vyrovnaná ženská, ktorá našla svoj smer
a ide. Idem vpred, za tým čo som vždy chcela, s tými správnymi ľuďmi,
ktorí sa okolo mňa za ostatné obdobie vyprofilovali a pretriedili. Mám
momentálne tvorivé prázdniny, nasávam do seba dianie naokolo, prežívam,
zažívam, trápim sa, smejem sa, ukladám do pamäte miesta, situácie a pocity
tak, aby som si o pár týždňov opäť sadla k počítaču a tvorila.
Foto: archív E. Červienkovej