Silný príbeh obecnej školy pri Žiari: Jej stavba skoro rozdelila dedinu

Obec Dolná Trnávka v okrese Žiar nad Hronom sa môže pochváliť dôsledne zdokumentovanou históriou. Dedinka svoje archívne záznamy aj fotografie zverejňuje aj v elektronickej podobe.

Vlastnú a mimoriadne podrobnú kroniku má dokonca aj obecná škola. Rozsiahla dokumentácia s názvom Kronika verejnej obecnej ľudovej školy v Dolnej Trnávke mapuje život inštitúcie od roku 1904, kedy škola vznikla, do roku 1957. Zápis o každom školskom roku obsahuje tak detailné informácie, ako počet detí v triedach, mená žiakov, mená členov školskej stolice či dokonca záznamy o dochádzke.

Dedina rozdelená na dva tábory

Skôr než mohla dedinská škola začať písať svoj príbeh, museli si ju tunajší obyvatelia doslova vybojovať. Ako vyplýva zo záznamov, deti z Trnávky chodili od nepamäti do školy do susednej Lovče. A to, samozrejme, po vlastných a v každom počasí. Myšlienka postaviť si vlastnú školu sa však mnohým dedinčanom nepozdávala.

,,A poneváč aj v Dolnej Trnávke detí pribývalo, boli trnavskí občania nútení si postaviť školu vlastnú. Veru, nebola to snadná vec! Tých občanov, ktorí vec dokonale pochopili a uvedomili si význam školy, bolo málo," uvádza doslovne kronika. Odporcovia vraj argumentovali tým, že výstavba bude náročná a drahá, a že „kto bude školu opravovať, keď sa sodere“.

Téma vybudovania školy rozdelila obec na dva tábory. Ako vysvetľuje kronika, zástancovia myšlienky ale napokon ťahali za dlhší koniec, pretože sa na ich stranu postavil aj vtedajší starosta Juraj Tesák. Škola vyrástla na mieste pastierne, ktorú kronika opisuje takto: ,,Malá chalúpka ako klietka, s oblokmi o nič väčšími ako dlaň. Slamená strecha na schátrajúcich sa už múroch dotýkala sa takmer zeme." Niet teda pochýb, že vybudovanie školy zo starej pastierne nebolo jednoduché, obyvateľom Dolnej Trnávky sa to ale podarilo a nová škola bola v roku 1904 vysvätená.

Hľadanie učiteľa

Keď škola stála, bolo na rade obsadenie učiteľského miesta. To však nešlo tak hladko, ako sa sprvoti zdalo. V tej dobe a v neveľkej dedinke šlo veľmi vážené zamestnanie. Prví dvaja kandidáti však odmietli, až sa na učiteľský post dostala Ilonka Olenyiková z Užhorodu. Hoci sa prvá učiteľka v Dolnej Trnávke nezdržalo dlho, učila len do roku 1907, v srdciach dedinčanov zanechala stopu. ,,Dolnotrnavskí občania, ľud tichý a pokojamilovný, dosiaľ spomínajú na veselú učiteľku „Olejníčku“," uvádza kronika.

Po odchode Olejníčky bolo vyučovanie na čas prerušené, po dlhom hľadaní ale škola našla učiteľku, ktorej srdce prirástlo ku škole aj samotnej obci. Podľa záznamov Ilona Váradiová z Nových Zámkov učila na škole niekoľko rokov, v dedine sa vydala, tamojší ju mali veľmi radi a priniesla aj niekoľko pedagogických inovácií, ako napríklad takzvanú opakovaciu školu.

Za pôsobenia učiteľky Ireny Váradiovej zažila obec jednu z najťažších skúšok. Požiar v roku 1908 za sebou zanechal obrovskú spúšť, niekoľko obyvateľov prišlo o svoje domovy, čo sa odrazilo aj na fungovaní školy.

Exámen

Výraz, ktorý v dobe monitorov znie možno už trošku komicky. Exámen bol ale veľkou udalosťou a končil ním každý školský rok. Bola to verejná skúška detí z celoročnej učebnej látky. Na skúške nechýbal pán farár, členovia školskej stolice, obecné predstavenstvo a rodičia.

,,Tých žiakov, ktorí pri skúške vedeli dobre odpovedať na otázky, potom pán farár verejne pochválil. Posledný takový exámen sa na tunajšej škole konal v škol. roku 1918 – 19 dňa 10. júna 1919 od 10. hod. do 12. hod. dopol.," uvádza sa v záznamoch.