Robo Mikla v role porotcu kremnického festivalu: Mám pred tým celým neskutočný rešpekt
Roba Miklu sme zvyknutí vidieť na pódiu, na kremnickom festivale umeleckého prednesu sa bude na vec pozerať z opačnej strany. O festivale, ktorý je na Slovensku absolútnou raritou, hovorí ako o tvoriacom dejiny.
Festival (súťažná prehliadka) Prednášam teda som… je celoštátna prehliadka v umeleckom prednese poézie, prózy, vnútorného monológu a experimentálneho prednesu žiakov Základných umeleckých škôl na Slovensku s medzinárodnou účasťou. Je to jedinečná súťaž profilovaná na slovanské jazyky, s účasťou všetkých vekových kategórií. Viac o podujatí sme písali TU.
Festival bude 19.-22.5. 2016 písať svoj jubilejný desiaty ročník, a návštevníci sa môžu tešiť aj na zahraničných recitátorov z Bieloruska, Lotyšska, Česka či Poľska. Do poroty sa posadí aj známy žiarsky hudobník a autor poézie, Robo Mikla.
Prečo si sa rozhodol podporovať a propagovať festival Prednášam
teda som…? Vidíš v tom nejaký zmysel?
Rozhodne hlboký, priam dejiny tvoriaci. V dnešnej dobe je poézia okrajovým
žánrom, no mám pocit, že stále viac mladých sa k nej znovu obracia, či
už ako čitatelia, alebo tvorcovia. Kvalita ale výrazne zaostáva za
kvantitou. Mnoho tvorcov sa pasuje za poetov po veľmi chabých počinoch.
Festival dáva skvelý priestor mladým, ktorú smú zistiť ako na to a čo
vylepšovať. Ako v tvorbe, tak i v prednese. Sú nové trendy, široké
spektrá spracovania. Medzinárodná účasť to obohacuje o pestrosť
možností spoznať nových ľudí a ich myslenie.
Skús porovnať hudbu, ktorá je tvojou doménou, a umelecký
prednes. Vedel by si nájsť nejaké paralely?
Prvoradou paralelou je ohybnosť a následná tvarovateľnosť . Slovo má svoj
rytmus. Muzika tiež. Reč má melódiu, dikciu, intonačné zákonitosti,
skoky, úskoky, „klamstvá“ a hry. V hudbe je to podobné. Hlavnou
náplňou je pre mňa emócia. A tá mi príde kúzelná.
Máš aj nejakú osobnú skúsenosť s umeleckým
prednesom?
Pravidelnú. Na svojich koncertoch recitujem svoju autorskú tvorbu zo zbierky.
Potrebujem ľudí priblížiť obsahu a hlavne emócii, keďže sa moja
koncertná šnúra nazýva POCITY. Viem o svojich nedostatkoch, no verím, že
to má svoj efekt práve jedinečnosťou podania. A o toto ide aj na
festivale.
Ako bývalý pedagóg ZUŠ si už o festivale Prednášam, teda
som… iste počul dávnejšie. Nerozmýšľal si nad možnou
účasťou?
O festivale som veľmi letmo niečo zahliadol, ale nevenoval som tomu najprv
toľko pozornosti. Až keď mi jeden zo spoluorganizátorov bližšie načrtol
o čo presne ide, začalo ma to naozaj zaujímať. A môj prednes na
festivale? Súťažne nie. To prenechám mladším. Ovládajú súčasné
trendy, sú i viac kreatívni, majú ľahkú myseľ. Nová generácia
básnikov. Ale bude pre mňa veľká česť smieť vystúpiť a niečo
predniesť, zahrať, odovzdať pocit. Mám pred týmto celým neskutočný
rešpekt a úctu.
Čítajte tiež: