Naše okolie skrýva množstvo zaujímavostí: Pikošky z obcí pri Žiari, o ktorých vie málokto

Najmenšia vzdialenosť
Najmenšia vzdialenosť medzi obcami na Slovensku, ktoré nemajú spoločnú hranicu, je most medzi Trnavou Horou a Pitelovou v dĺžke 10 metrov. Zápis o najmenjšej vzdialenosti medzi obcaami nájdete i v titule Kniha slovenských rekordov (Igor Svítok, Richard Vrablec) z roku 2007.

Ihráčski šindliari
V neďalekej dedinke Ihráč sa kedysi obyvatelia okrem tradičných spôsobov obživy venovali i výrobe šindľov. Nápad vyplynul z dostatku vhodného dreva. Šindle boli prepotrebné aj na zakrytie obydlí a tak vznikali rodinné výrobne šindľov. Dobre zhotovená šindľová strecha z dielne zručných Ihráčanov údajne vydržala 20 až 30 rokov.

Šváb
Názov obce medzi Žiarom nad Hronom a Kremnicou, ktorú dnes poznáme ako Dolná Ves, prešiel v minulosti niekoľkými zmenami. V roku 1429 niesla dnešná Dolná Ves názov Schwabendorf, v roku 1808 Sswáby, po maďarsky Svab, v nemeckej verzii Schwabenhof. Poslovenčene ju ale volali jednoducho Šváb. Súčasná podoba názvu bola prijatá až v roku 1948.

Prvý učiteľ
Začiatok školstva ako takého sa v obci Stará Kremnička nesie v duchu jednej rarity. Prvým laickým učiteľom v rokoch 1845 až 1852 bol pán Očkaj, ktorý bol v obci obuvník. Nemal žiadne vzdelanie, bol však na vojne, kde sa naučil čítať a písať. Tieto svoje vedomosti potom odovzdával deťom v obci. Rodičia detí mu platili naturáliami. Písali sme TU.

Európska rarita
Pomníky v slovenských obciach a mestách bývajú obvykle venované významným dejateľom, hrdinom, či padlým vojakom. V dedinke Prestavlky sa môžu pochváliť celkom iným pomníkom. Takzvaný Pomník starých mládencov bol postavený v roku 1962 slobodnými mládencami z obce. Dodnes stojí na kopci nad dedinou zvanom Kováčova.

Pomník má tvar ženskej postavy v bielom šate, namiesto hlavy má srdce, zlomený list svokrinho jazyka a dve spojené obrúčky. Pri pomníku sa údajne konali i samotné prijímacie rituály nových členov spolku zružujúceho starých mládencov. K tejto ceremónii patrili i bizarné zvyky ako tanec kozou oblečenou do ženských šiat.

Prvenstvá v Nevoľnom
Všetko je niekedy prvý raz a zrejme v každej obci musel byť nejaký prvý majiteľ rádia, telefónu, či používateľ internetu. Nie každá dedinka si ale takéto údaje eviduje tak dôkladne, ako samospráva Nevoľného. Tam evidujú zázamy o veciach, ktoré sú dnes bežnou súčasťou života.

Tak napríklad prvé včelstvo v dedine mali obyvatelia Ján Ďurian a Karol Farštiak v roku 1938, prvým bicyklom sa mohol pochváliť Štefan Ďurian v roku 1948, prvenstvo vo vlastníctve televízora patrí Jánovi Ďurianovi z roku 1958 a prvým majiteľom počítača a zároveň používateľom internetu v dedine bol Miroslav Baláž (počítač 1993, internet 2001).

Ľadovňa v Dolnej Ždani
Ľadovne sú jednoduché drobné kamenné stavby stavané do svahu na spôsob pivníc. Sú uzavreté železnými dverami, vo vnútorných stenách sú silné kované háky, na ktoré sa vešalo mäso ulovených zvierat. V roku 1941 bola takáto miestnosť postavená i v blízkej obci Dolná Ždaňa, hoci obecná ľadovňa slúžila len niekoľko rokov, potom zanikla.

Názov obce Lutila
Podľa záznamov obecnej kroniky, existovala v miestach kde dnes leží známa dedinka Lutila, osada pod názvom Lutina, ktorá patrila Svätokrížskemu panstvu už okolo roku 1300. Vo farskej kronike sa spomína, že obec dostala meno od slova ,,lútum", čo znamená platiť.

Na fotke: panoráma obce Lutila (pohľad zo Žiaru nad Hronom)