Malé veľké skutky školákov: Príbehy zo Žiaru a Štiavnických Baní nominované na Detský čin roka
Deti, z ktorých by si mohol vziať príklad nejeden dospelý. Prečítajte si pôsobivé príbehy z nášho regiónu nominované v známej ankete.
Projekt Detský čin roka je školský projekt zameraný na netradičnú formu etickej výchovy. Deti sa učia porozumieť realite cez skúsenosti ich rovesníkov. Vďaka skutočným príbehom majú možnosť pochopiť, že pomoc a spolupatričnosť môže mať rôzne podoby.
Počas doterajších 20 rokov fungovania projektu sa do neho zapojilo viac ako 1 600 000 detí z celého Slovenska.
Tento rok bojujú aj dva príbehy z nášho regiónu. Prečítajte si o Riškovej pomoci starým rodičom a o školákoch, ktorí sa zomkli, aby pomohli svojim rovesníkom v Afrike.
Pomoc starým rodičom
Jedného dňa sme s maminkou prišli na chatu za našimi starými rodičmi. Starká varila obed a starký kosil záhradu. Išiel som za starkým, či nepotrebuje s niečím pomôcť. Povedal, že nie, ale ja som chcel veľmi kosiť záhradu, tak som začal starkého prosiť a prosiť, a prosiť. Nakoniec mi to dovolil, ale najprv mi ukázal, ako sa to robí. Starký mi povedal, aby som mu pokosil celú záhradu a aby som si neublížil. A tak som začal kosiť, aj keď mi to zo začiatku nešlo, ale potom som zistil, ako na to. Kosenie záhrady mi potom išlo od ruky. Kosil som okolo stromov, záhradky s kvetmi, okolo jahôd, ríbezlí a okolo malín. Ani som sa nenazdal a skosil som polovicu záhrady. Povedal som si, že by som mohol dokosiť aj tú druhú polovicu záhrady. Keď som záhradu pokosil, tak som sa išiel pochváliť svojim starým rodičom a maminke. Pochválili ma, že som im tak skvelo pomohol.
V lete sme išli so starkými na našu chatu oberať čerešne. Najskôr som išiel starkému pomôcť rozkúriť v šporáku, aby starká mohla uvariť obed. So starkým bežne rozkurujem v šporáku a chystám ho na ďalšie kúrenie. Rozkúril som a starký išiel zatiaľ vytiahnuť rebrík, aby sme mohli oberať tie čerešne. Starký oprel rebrík o strom a povedal mi: „Choď už teda oberať tie čerešne, keď tak veľmi chceš, ale dávaj si pozor, aby si nepolámal konáre.“ Tak sme začali spolu oberať čerešne. A tak som začal loziť po strome a zbierať sladučké čerešničky. Vyliezol som všade, kde sa len dalo. Vyliezol som aj na veľmi tenký konár a mohol som spadnúť, ale čo by som neurobil, aby som niekomu pomohol. Asi za polhodinku som starkému povedal: „Aha, starký, už mám polovicu vedierka!“ Starký sa len na mňa usmial, akého má on dobrého pomocníka. A tak som doplnil aj druhú polovicu vedierka. Vzali sme druhé, tretie, štvrté, až som naplnil aj posledné piate vedierko. Potom sme išli odložiť čerešne do pivnice, aby sme ich na ďalší deň mohli zavariť do pohárikov. Ten deň som si veľmi užil a tešil som sa na ďalší, pretože som mohol znovu pomáhať mojim starým rodičom.
List napísal a skutok vykonal Richard Kavacký, v šk. roku 2019/2020, žiak 5. triedy, ZŠ Dr. Janského 2, Žiar nad Hronom
Páčil sa vám tento príbeh? Zahlasovať zaň môžete TU.
Školáci s veľkým srdcom
Pán riaditeľ našej školy sa už dlhšie snažil o to, aby sme sa ako škola mohli zapojiť do pomoci africkým deťom. To sa mu napokon podarilo cez milú lekárku Moniku, ktorá pracuje na klinike v hlavnom meste Kene – Nairobi. Popri vybavovaní organizačných záležitostí sme začali oboznamovať deti s týmto projektom. Deti s empatiou počúvali o tom, v akých podmienkach žijú ich rovesníci v Afrike, kládli nám veľa otázok a samy postupne začali prichádzať s nápadmi, čo všetko by im mohli darovať.
To, čo som videla v priebehu nasledujúcich týždňov, ma ohromilo. Deti prinášali fixky, gumy, perá, peračníky, farbičky či iné pomôcky v takom množstve, že sme pre ne museli vyčleniť veľkú škatuľu. Väčšina z nich darovala úplne nové veci a niektorí aj drobnú hotovosť. Pomôcky boli dopravené do školy v najväčšom slume v Nairobi, ktorú navštevuje okolo tisícpäťsto detí. Naše deti sa veľmi potešili, keď nám Monika poslala fotky tamojších školákov, ktorí už pomôcky začali používať. Empatia, záujem a štedrosť našich žiakov ma presvedčili o tom, že majú naozaj otvorené srdiečka a že im nie je ľahostajný osud ich rovesníkov na druhej strane zemegule, aj napriek tomu, že ich osobne nepoznajú.
List napísala Mgr. Katarína Furdáková – pedagogička, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2019/2020, žiaci ZŠ s MŠ M. Hella, Štiavnické Bane 128
Páčil sa vám tento príbeh? Zahlasovať zaň môžete TU.
Osem kategórií
Za dobré skutky detí môžu deti aj verejnosť hlasovať v nasledovných ôsmich kategóriách:
- Záchrana ľudského života
- Pomoc v rodine
- Pomoc rovesníkom
- Pomoc ľuďom
- Pomoc prírode
- Dobrý nápad
- Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký Čin
- Dobrý čin na nete- Nová kategória projektu
Obe hlasovania budú prebiehať do 27. novembra 2020
Viac informácií o projekte nájdete na www.detskycin.sk
(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy