Koniec krádežiam značiek, či poklopov? Odborník to vidí inak ako vláda
Každodenný obraz ľudí s vozíkmi plnými šrotu možno zanikne. Ministerstvo životného prostredia plánuje zakázať výkup železného šrotu od fyzických osôb. Chce tak zabrániť krádežiam poklopov, káblov či pamätných tabúľ. Čo si o tom myslí odborník z tejto oblasti?
Envirorezort pripravovaným zákonom reaguje na pretrvávajúce krádeže kanalizačných poklopov, transformátorov, káblov či predmetov z kostolov a cintorínov alebo pamätných tabúľ. „Uvedomujem si, že to bude veľký zásah do fungovania niektorých skupín obyvateľstva, ale 80 percent kovového odpadu, ktorý je vykúpený v zberniach, pochádza z trestnej činnosti. A my chceme takejto trestnej činnosti zabrániť tým, že nedáme možnosť ľudom, aby mohli odniesť kovový odpad do zberne a týmto spôsobom získavať peňažné prostriedky,“ povedal minister Peter Žiga (Smer-SD).
3,5 miliónová škoda
Šéf envirorezortu pripomenul, že policajné štatistiky z roku 2011 hovoria o tom, že sa spáchalo asi 1500 krádeží farebných kovov, vzniknutá škola mala byť okolo 3,5 milióna eur. Vlani bola podľa Žigu situácia podobná. Súčasný stav, kedy nepomohli čiastkové zákazy, preto označil za neudržateľný.
Legislatívnym zámerom, ktorý zákaz výkupu kovového odpadu prináša, by sa mala vláda zaoberať do konca júna. Paragrafové znenie zákona chce minister Žiga predložiť kabinetu do konca roka. Ľudia by tak po jeho schválení už nemali mať možnosť speňažiť kovový odpad v zberných surovinách, zbaviť sa ho budú môcť bezplatne v zberných dvoroch v obci.
Čo si myslia výkupcovia železného šrotu?
Na názor sme sa opýtali jednej z najväčších spoločností zaoberajúcich sa výkupom železného šrotu v našom regióne, akciovky ŽP EKO QELET v Hliníku nad Hronom. Podľa manažéra kvality a životného prostredia Ivana Schneidera má táto spoločnosť systém zberní s odborne vyškoleným personálom. „Dodržiavame všetky prísne legislatívne požiadavky pri výkupe železného šrotu a farebných kovov – od evidencie odpadov a dodávateľov v novom preukaznom informačnom systéme až po zhotovovanie fotodokumentácie vykúpeného šrotu,“ vysvetľuje Schneider a dodáva, že sprísnenie opatrení pri výkupe vítajú.
„Odporúčame však zaviesť na ministerstve autorizáciu spoločností, ktoré môžu vykupovať železo a farebné kovy. Treba eliminovať nepoctivých v šrotárskom biznise, ktorí vykúpia bez daňových dokladov a evidencie dodávateľov čokoľvek a od kohokoľvek. Veríme, že zámer ministerstva ŽP SR sa dopracuje a nezasiahne plošne všetkých podnikateľov zaoberajúcich sa obchodovaním s kovovým odpadom,“ hovorí ďalej Schneider, podľa ktorého na riešenie krádeží a inej trestnej činnosti sú na Slovensku inštitúcie od polície – aj železničnej, či mestskej až po prokuratúru a súdy, väznice.
Zlodejovi sa aj tak nič nestane
„Máme skúsenosti, že hoci sa kradnutý materiál v našej zberni nájde a spozná majiteľom, zabaví políciou, vďaka našej evidencii je páchateľ okamžite polícii známy – nestane sa nič. Prinajlepšom sa páchatelia dostanú na priestupkové oddelenie obvodného úradu, kde ostane uložená pokuta nevymožiteľná. Páchatelia sa o niekoľko dní objavia v inej, menej prísnej zberni a proces sa opakuje,“ opisuje prípady z praxe manažéra kvality a životného prostredia ŽP EKO QELET a.s
Podľa ministra Žigu až 80 percent kovového odpadu vykúpeného v zberniach, pochádza z trestnej činnosti. Ivan Schneider z Eko Qeletu vidí tieto čísla inak: „Odhadujeme, že do zberní sa dostane približne 5 až 10% odpadu, ktorý pochádza z krádeží. Šrot sa nekradne len pred výkupom, ale aj počas skladovania a dopravy do hutí.“
Zákon predsa už existuje
Podľa Schneidera už existuje zákon o zákaze vykupovať dopravné značky či súčasti železnice a každá zberňa podlieha kontrolám a prípadne aj vysokým pokutám. Podľa neho navrhovaný zákon spôsobí ďalšie efekty, ako zánik subjektov podnikajúcich v tejto oblasti, vznik divokých skládok či presun kriminality do inej oblasti. „Okrem toho sa šrot a farebné kovy vykupujú vo všetkých okolitých krajinách,“ dopĺňa Schneider, podľa ktorého bude mať tento zákona dopad aj na mestá a obce: „Obce budú musieť veľa investovať do vybavenia a prevádzkovania zberných dvorov.“
Mesto bude pripravené
Podľa hovorcu žiarskej samosprávy Martina Baláža bude mesto, v prípade schválenia zákona, určite pripravené a vytvorí všetky podmienky a kapacity na to, aby sa tento systém dal vykonávať. “Nevieme odborne posúdiť, či by takéto riešenie bolo prínosom, avšak je pravdou, že by krádeže kovových predmetov prestali byť zaujímavé,” dodal Baláž.
„Očakávame, že sa novou legislatívou eliminujú nežiaduce praktiky a kriminalita pri výkupe a obchodovaní s kovovým odpadom. Zákon bude musieť doriešiť aj to, kedy sa z bezcenného odpadu stane vstupná surovina, za ktorú hute platia,“ dodal na záver Ivan Schneider z ŽP EKO QELET a.s.
