Gergelyho tunel – tip na jednodňový výlet plný historických udalostí

V tipe na jednodňový výlet zablúdime do Kremnických vrchov. Tajomný tunel tunel si so sebou nesie priam neuveriteľný príbeh.

6. máj 2010 Od Vás

Láka vás to do prírody a chcete vidieť niečo nové? Gergelyho tunel ukrytý v lone Kremnických vrchov je nielen príjemnou prechádzkou, ale aj malou sondou do histórie.

Nebojte sa, nezablúdite

Tunel sa nachádza prakticky na hrebeni Kremnických vrchov a prístup k nemu je zo známeho turistického centra Skalka veľmi jednoduchý a fyzicky nenáročný. Priamo z turistického centra smerom k vysielaču vedie turistická cesta s odbočkou doľava, ktorá nás privedie priamo k tunelu. Príjemnou cestičkou po vrstvenici sa dostaneme ku krížu z roku 1934. Jedno odbočenie doprava a tunel je už na dohľad.

Spojnica medzi Kremnicou a Banskou Bystricou

Gergelyho tunel sa nachádza v nadmorskej výške 1150 metrov, má dĺžku okolo 30 metrov, vysoký a široký je okolo dvoch metrov. V rokoch 1955–1997 bol zasypaný, teraz sa ním dá prejsť na bystrickú stranu.

Tunel bol vybudovaný v 14. storočí ako najkrajšia cesta medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Predpokladá sa, že bol realizovaný Thurzovsko-Fugerovskou spoločnosťou a slúžil na prepravu medi a striebra z bystrických hút a Tajova do kremnickej mincovne. Tomuto cieľu slúžil celé storočia, no boli obdobia, keď bol užitočný aj pri rôznych mierových a vojnových udalostiach. Veľmi často ho využívali pútnici pri náboženských oslavách, teda na púte na Staré Hory, od Kremnice to mali skratkou. Tunel využil aj rakúsky cisársky generál Schlick, keď unikal pred Kurucmi v roku 1703. Tunel mu pravdepodobne zachránil život. Neskôr ním prechádzali aj budúci rakúsko-uhorskí cisári Jozef II. s bratom Leopoldom pri ich návšteve v roku 1764.

Gergelyho útek

Najdramatickejšie bol tunel využitý počas bojov v revolúcii 1848–1849, keď sa maďarská armáda dostala do obkľúčenia cisárskymi vojskami v Kremnici a generál Artur Gergely, ktorý ju viedol, sa rozhodol pre jediný možný únik cez Skalku. Bolo to v zime za veľmi ťažkých podmienok. Generál musel najskôr spriechodniť tunel a tak sa dostať na bystrickú stranu. Zbrane, najmä kanóny, ťahali ľudia, niektoré vozy aj s koňmi sa ocitli na dne priepasti. Gergely Údajne zachraňoval uhorský národný poklad, zrejme však mal aj zlato a striebro z kremnickej mincovne. Útek generála dal tunelu meno, ktoré sa používa dodnes.

Tunel bol využitý aj v druhej svetovej vojne, keď v októbri 1944 cez tunel zachránili kremnickí minciari zlatý poklad. Previezli ho do Banskej Bystrice a odtiaľ bol letecky dopravený do Moskvy. Po vojne sa stal základom zlatého pokladu Československa. Poklad obsahoval 183 kilogramov zlata, 4534 kilogramov striebra a ďalšie drahé kovy.

Richard Kafka