Čo prezradila kronika: Uhádli by ste, prečo sa Žiar volá práve Žiar?
Keď som išiel z Kerestúra... Slová známej piesne sú už minulosťou. Ale prečo už nie sme Kerestúrčania a prečo sa stal Svätý Kríž – Kerestúr Žiarom? Odpoveď sme našli v kronike mesta. Čítajte...
Počas dejín sa územie dnešného Žiaru menilo zo sídla ostrihomského arcibiskupa cez poľnohospodársku obec až na priemyselné mesto. Za ranného feudalizmu, keď bolo územie v obročníctve biskupa, motívy a charakteristiky boli samozrejme náboženské.
Kerestúr je spojenie maďarského ,,kerest“, teda kríž a ,,ur“ , čo je skratka pre panstvo. V týchto kerestúrskych časoch mal názov mnoho variantov. V kronike sa píše: „Pomenovanie obce vyplýva z idealistikého svetonázoru cirkevnej hierarchie.Dosvedčuje to i ďalší vývin a obmena pomenovania našej obce – Keresztúr – Cristus – Santa Crux – Szent Kerezt – Svätý Kríž – Heiligen Kreuz.,“
Až v roku 1920 sa stal Svätý Kríž oficiálnym názvom obce. Na mesto sa Svätý Kríž pretransformoval až v päťdesiatych rokoch, po postavení hlinikárne ktorá začala písať nové dejiny mesta. Nové priemyselné mesto si žiadalo aj nové meno. Návrhov bolo viac, no vďaka jednému sme dnes Žiarčania.
Podľa kroniky sú dva dôvody prečo je Žiar Žiarom. Jedným z nich má podklad v názve horstva Veľký Žiar v Štiavnickom pohorí. Ten druhý je menej poetický. Vo feudalizme prevládal na našom území systém ,,žiarového hospodárstva*“. Lesná pôda sa na ornú pretvárala jednoducho vypaľovaním. Zo Svätého Kríža, ktorý bol večne v plameňoch proste vznikol Žiar nad Hronom. Názov nám teda dala podľa kroniky jednoduchá rovnica ,,oheň-požiar-žiar“.
Zdroj: Kronika mesta Žiar nad Hronom
Zdroj: Global24