Zúfalstvo pôvodných obyvateľov sídliska Podháj... alebo, ako vyzerá spolužitie s Rómami?
Ešte pred približne desiatimi rokmi bolo sídlisko Podháj, ktoré je lokalizované medzi Prvým slovenským gymnáziom a nemocnicou, jednou z najkrajších častí mesta. Množstvo zelene, detské ihriská, záhradky plné kvetov, žiadne nebezpečie a vandalizmus. Situácia sa však radikálne zmenila...
Iba pár kilometrov od centra Revúcej existuje rómska osada. Jej napodobenia však prekvitá aj priamo v meste. Etnická menšina má „mestečko v meste“ na sídlisku Podháj.
Z niekoľkých Rómov sa stala väčšina
Kumulácia rómskych spoluobčanov v tejto mestskej časti nastala počas predošlého primátora, kedy sa na Podháj spočiatku presťahovalo iba zopár rodín z Jilemnického ulice. Vzhľadom na to, že mesto v tejto lokalite začalo predávať nájomné byty za atraktívne nízke ceny, počet prisťahovalcov sa rapídne zvýšil. Dnes je očividné, že rómska menšina tvorí na niekedy pokojnom sídlisku väčšinu.
Krádeže aj vandalizmus
Lokalita je už niekoľko rokov najproblémovejšou časťou mesta. Primátorka, Eva Cireňová, spolu s mestským zastupiteľstvom už vykonala niekoľko opatrení, ktoré mali zamedziť výtržnostiam. Napríklad zaviedli zvýšené počty hliadok polície, či nainštalovali kamery. Policajti sa však po čase vytratili. A sídlisko charakterizuje predovšetkým rušenie nočného pokoja, detské hry na frekventovanej vozovke, krádeže, vandalizmus, či znečisťovanie verejného priestranstva.
Životy pôvodných obyvateľov
Reportáž zo sídliska vznikla na podnety jej obyvateľov. Odmietajú, že by prechovávali akékoľvek rasistické sklony. Iba podľa nich vyžadujú od svojich susedov správanie, v ktorom sa dá spolunažívať a vzájomne sa rešpektovať. Pravidelne sa obracajú na primátorku, na policajtov, spisujú petície, dokonca sami ponúkajú možnosti riešenia a zháňajú odborníkov, asistentov na rómsku problematiku.
Neustále stresy
Pani Chomíková je jednou z aktívnych obyvateliek, ktorá odmieta svoj pokoj na starobnom dôchodku obetovať neustálym stresom so susedmi. Občas napomenie malé deti, ktoré zneškodňujú verejný majetok a bytový dom, v ktorom už desaťročia býva. Napokon sa jej to stalo osudným. Po ceste z obchodu ju začali podľa jej slov rómski susedia osočovať, slovne jej ubližovať, vyhrážať sa a navyše privolali aj mestskú políciu. Bohužiaľ, jej pracovníci údajne nekomunikovali s agresormi, ale v prvom rade začali vraj obviňovať ju.
Aj v našej fotogalérii môžete vidieť neporiadok na uliciach, či smetisko na okraji ulici Prvého slovenského gymnázia. To, že ide o jasné porušovanie všeobecných záväzných nariadení mesta Revúca o verejnom poriadku a čistote mesta, je zrejmé už v prvom okamihu po zhliadnutí fotografie.
Stráženie stromov
Počas našej „prechádzky“ cez sídlisko sme sa zhovárali s niekoľkými obyvateľmi, ktorí sa sťažovali predovšetkým na krádeže. Pani Jarošiová sa vyjadrila: „Obrali nám úplne celú hrušku. A policajtov ani neradno volať, vôbec nám nepomôžu.“
Pravidelnou činnosťou obyvateľov Podhája je aj stráženie ovocných stromov, či oberanie ešte zelených plodov. V snahe majiteľov, aby mali aspoň kúsok zo svojej úrody. Dokonca aj pohyb po svojom majetku spôsobuje problémy: „Nemôžem byť ani v záhradke. Stále nám otvárajú bránu, vypytujú odo mňa jedlo a podobne,“ povedala pani Pagáčová.
Problémy s maloletými sú pod rúškom mlčanlivosti
Aj keď je úplne bežné vidieť malé rómske deti prehrabávať sa v smetných košoch, verejne fajčiť ohorky cigariet, nevychovane vykrikovať po okoloidúcich, či pohybovať sa von aj po 22. hodine, nedozviete sa nakoľko to sledujú a aké následky vyvodzujú orgány, ktoré to majú v náplni práce. Ide totiž o neplnoleté osoby, o ktorých pracovníci nemôžu podávať informácie.
Rómovia sa v tejto lokalite usídlili s vedomím, že sú vo väčšine. Sídlisko Podháj prešlo toľkými zmenami, že aktuálne potrebujete takmer vstupenku, aby ste vôbec prešli jeho ulicami. Pri zháňaní materiálu na reportáž a dokumentovaní verejného priestranstva sme v jednom okamihu boli v obkľúčení domácich, rómskych občanov. Tí nás agresívne začali vyhadzovať z „ich“ ulíc s vyhrážkami, že nás oblejú vriacou vodou. Keďže boli v presile, neostávalo nám nič iné iba poslúchnuť.
Nádej na pomoc
Obyvatelia mesta, ktorých sa to bytostne dotýka našťastie neustále konajú. Pravidelne kontaktujú vedenie mesta a iniciujú ich k činom a k riešeniam medziľudských konfliktov. Zatiaľ je však otázne, či vôbec a aký výsledok nastane.
