Zašlá sláva Gemera: Verili by ste, že kedysi sme patrili k najvyspelejším regiónom?
Podľa výskumov bol Gemer v 19. storočí jedným z najvyspelejších regiónov Uhorska. V tomto storočí sa už na Gemeri využíval aj systém aktivačných prác.
Sociálny systém už v 19. storočí na Gemeri?
Podľa výskumov Lenky Bischof z múzea v Betliari hľadali mestskí páni v Jelšave trvalo udržateľný spôsob podpory pre chudobných, ktorý sa v mnohom podobá na dodnes využívaný sociálny systém. Muzejníčka Lenka Bischof sa v archívnych materiáloch zamerala predovšetkým na filantropiu, ktorá v Jelšave, ale aj na Gemeri fungovala už v tomto storočí.
Gemer bol v tom období najvyspelejším regiónom Uhorska. Jelšava patrila pod Muránske panstvo a ovládali ju rody Koháriovcov a neskôr Coburgovcov. Oba patrili k vzdelanej a rozhľadenej šľachte, čo sa prejavilo aj na podpore chudobnejších.
Pomáhali aj ostatným obyvateľom
„Miera filantropie bola vždy primeraná momentálnemu obdobiu. V Jelšave bolo predovšetkým remeselnícko-obchodnícke meštianstvo, ktoré bolo pomerne majetné a malo aj dobré kontakty. Podľa toho, ako sa darilo im, pomáhali aj ostatným obyvateľom mesta. Najskôr to bola pomoc pre najchudobnejších, neskôr sa to orientovalo viac na podporu vzdelanosti, kultúry či spolkov, ktoré regiónu prinášali ďalší rozvoj, podobne ako v celom vtedajšom Uhorsku,“ vysvetlila Bischof.
Finančné zbierky
Mestskí poslanci v Jelšave sa rozhodli riešiť problémy najchudobnejších vrstiev obyvateľstva v 19. storočí finančnými zbierkami. Tento systém ale nebol trvalo udržateľný. V archívnych záznamoch sú podľa múzejníčky uchované informácie aj o tom, že nie všetci boli zástancami tohto systému.
Mesto sa snažilo pomáhať najchudobnejším podľa ich potrieb. Dokonca malo v rozpočte vyčlenené peniaze aj na pečenie chleba pre žobrákov, ktorí mestom iba prechádzali.
Vtedajší systém pripomína aktivačné práce
„Máme uchované dokumenty o tom, ako mesto platilo lekárnikovi za lieky, ktoré potrebovali nemajetní. Napríklad vtedajším Cigánom pomáhali tak, že pre remeselníkov poskytli účelovo viazané peniaze. Cigánski kováči si tak za časť peňazí mohli nakúpiť staré a za časť financií nové železo. Keďže mesto malo pomerne rozsiahly majetok, či už to boli lesy alebo sady, najchudobnejších ľudí začali zamestnávať na najjednoduchšie práce práve tam, aby ten systém dokázali udržať. Tento systém v mnohom pripomína súčasný sociálny systém, v rámci ktorého fungujú aj takzvané aktivačné práce," doplnila múzejníčka.
Foto: ilustračné