Vzácna skriňa z hradu Krásna Hôrka odhalila tajomstvá: Reštaurátori objavili rezbársku ornamentálnu výzdobu!
Popri viac ako sedemdesiatich zbraniach, poškodených pri požiari hradu Krásna Hôrka, ktoré sa konzervovali a reštaurovali v Metodickom centre konzervácie Technického múzea v Brne, sa priebežne odborne ošetrujú aj ďalšie vzácnosti. Aké tajomstvá odhalila vzácna skriňa?
K takýmto vzácnostiam možno zaradiť aj rozmernú neskorenesančnú skriňu, ktorá utrpela poškodenia pri svojej evakuácii. Návštevníci ju pred požiarom mohli vidieť v izbe Žofie Serédyovej a do povedomia ľudí sa zapísala ako svadobný dar Františka Rákócziho II. Žofii Serédyovej, manželke kuruckého generála baróna Štefana Andrássyho.
Ako nás informovala Silvia Lörinčíková z betliarskeho múzea, túto ústnu tradíciu posilňuje aj súpis predmetov uložených na hrade Krásna Hôrka, vyhotovený Jozefom Mihalikom v roku 1912. „Podľa iných tradícií bola skriňa koncom 17. storočia súčasťou inventára hradu Hrušov v Tekovskej stolici, ktorý bol v tom čase majetkom Rákócziovcov. Datovanie skrine doposiaľ nebolo jednoznačné, rámcovo ho možno zaradiť do obdobia rokov 1680 až 1720 s tým, že niektoré jej súčasti môžu byť mladšie, až zo začiatku 19. storočia,“ prezradila pre náš web Lörinčíková.
Táto – rozmermi (245×250×48 cm), maliarskou a rezbárskou výzdobou ojedinelá skriňa bola v roku 1995 nie najšťastnejším spôsobom reštaurovaná a prezlátená, čím sa akoby vytratila jej pôvodná plastickosť. „V priebehu minulého a tohto roka bola reštaurátormi akad. sochárom Árpádom Mézesom a Alexandrom Koreňom zreštaurovaná, čím sa odstránili premaľby a v plnej miere vystúpila bohatá rezbárska ornamentálna výzdoba viničov, úponkov a girlánd s ovocím,“ spresnila Silvia Lörinčíková.
Ako na záver dodáva, ďalšou úlohou bude dokončiť archívny výskum, ktorý by jednoznačne potvrdil, alebo vylúčil súvislosť skrine s Františkom II. Rákóczim a Andrássyovcami. Po rekonštrukcii hradu Krásna Hôrka sa skriňa opäť stane neodmysliteľnou súčasťou jej novej expozície. „Z pohľadu svojej unikátnosti a doposiaľ jedinej známej analógie v rakúskom Rechnitzi (tiež Rohonc) si toto miesto jednoznačne zaslúži,“ dodala na záver Silvia Lörinčíková z betliarskeho múzea.