Prechod tunelom si nenechalo ujsť takmer 50 nadšencov turistiky. Najmladší Radko mal len 2 roky

Kopec Homôlka susedí smerom na juhovýchod s Magurou (883 m.n.m.) a na severozápad s Ostrým vrchom (870 m.n.m.). Po hrebeni týchto vrchov vedie zelená turistická značka severne na vrch Kohút (1409 m.n.m.).

Ráno po 08.00 hod sme sa prepravili mikrobusom do obce Mníšany v dvoch skupinách, lebo počet zaregistrovaných účastníkov bol 47 turistov. Časť turistov, ktorá prišla autami sa k nám pridala pri mníšanskom viadukte. Táto stavba je súčasťou budovanej železnice.

Ide o nádhernú oblúkovú konštrukciu z betónu a osekaných kamenných kvádrov, ktorá je viditeľná aj z cesty od Magnezitoviec do Kopráša. Jeho výška je z cesty od Magnezitoviec do Kopráša. Jeho výška je 38 m, dĺžka 120 m (po preklenutí obidvoch protiľahlých kopcov by mal 230 m).

Z viaduktu sme sa pokochali výhľadom

Po opatrnom prechode viaduktom, z ktorého je nádherný výhľad do okolitej prírody a na vrch Miková (674 m.n.m.), sme sa vzápätí dostali do koprášskeho tunela. Koprášsky tunel ešte do konca minulého storočia slúžil ako sklad zeleniny pre tamojšie poľnohospodárske družstvá.

Z oboch strán bol zamurovaný a pre jeho priaznivú klímu tam bolo celoročne možné skladovať zeleninu. Jeho dĺžka je 400 m. Po prejdení tohto tunela sme sa poľnými a lesnými cestičkami dostali pred samotný slavošovský tunel.

Niečo z histórie tunela…

Vzhľadom k tomu, že k tunelu nevedie oficiálna značená turistická cesta, je prístup k nemu možný rôznymi spôsobmi. Od Kopráša sa k nemu možno dostať lesnou cestou i autom. Nutno podotknúť, že samotný prechod tunelom je na vlastné nebezpečie. Tunel bol budovaný v rokoch 1941 – 1944 v smere Kopráš – Slavošovce. Jeho vyústenie je nad obcami Slavošovce a Rochovce.

Železnica mala spájať vtedajšie okresy Dobšiná a Revúca. Ďalej mala pokračovať v smere Tisovec – Banská Bystrica. Spojnica by šla mimo územie vtedajšieho Maďarska a nadväzovala by na trať Slavošovce a Dobšiná.

Po roku 1949 práve na tejto stavbe boli definitívne zastavené, lebo v nových podmienkach stratili význam. Aby sme úspešne prešli tunelom, každý musel byť vybavený nepremokavou obuvou a hlavne baterkou. Na začiatku vstupu a až do hĺbky cca 50 m do tunela nás osviežila presakujúca voda zo stropu, čo bolo celkom príjemné vzhľadom na tropický letný deň.

Dokonca, príjemný bol i chlad v tuneli, násobený oparom zrážajúceho sa vzduchu, ktorý bol spôsobený veľkým teplotným rozdielom oproti vonkajšku.

Prechod tunelom je ozajstný zážitok

Keďže sme sa pohybovali 45 min. v absolútnej tme, baterky boli nevyhnutnosťou. Na svoje si prišli hlavne deti, pre ktoré pohyb za pomoci drobných svetielok bol úžasným zážitkom. Opatrní sme však museli byť všetci, lebo stredom tunela a naprieč sú odvodňovacie žľaby. Nerozvážnosťou by mohlo dôjsť k poraneniu nôh, ktoré sú pre každého a hlavne turistu, strategicky dôležité.

Samotný tunel má dĺžku 2400 m. Je vysoký 6,5 m, jeho šírka je 5 m. Zo strany od Kopráša má mierne stúpanie. Po úspešnom prechode sme sa dostali na slavošovskú časť tunela a jeho vyústenia do príjemného prostredia pre oddych.

Na druhej strane tunela sa deti dosýta vyšantili

Deti si prišli na svoje šantením na preliezačkách, hojdačkách prípadne posedením na lavičkách pod prístreškami, ktoré vkusne zapadajú svojím prírodným materiálom do okolitého lesa. Samozrejme možnosť oddychu a občerstvenia z vlastných zdrojov využili i dospelí turisti.

Po 45-minútovej prestávke sme sa opäť ponorili do útrob tunela a pobrali sa na spiatočnú cestu. Vzhľadom k tomu, že sme už len zostupovali dolu, cesta cez tunel nám trvala 30 min.

Poďakovanie za hojnú účasť patrí všetkým i mimojelšavským turistom. Zároveň ďakujeme za zabezpečenie prepravy mikrobusom SMZ – Služby, a. s. Jelšava a veríme, že jelšavských turistov prepravia i na ďalšie plánované turistické akcie v budúcnosti.

info: A.Sabon-turistický sprievodca foto:J.Rovný, R. Jankóšik