Bol inšpiráciu nejedného básnika či maliara. Poznáte históriu známeho hradu pri Revúcej?
Nad obcou Muráň, na vysokom brale, sa týči zrúcanina slávneho hradu. V súčasnosti už z neho veľa nezostalo, stále však patrí medzi najrozsiahlejšie na Slovensku.
Kedysi bol inšpiráciu pre mnohých slovenských básnikov, maliarov, alebo spisovateľov. Ján Kollár o tomto mieste napísal : „Nevyrovnané výhledy Muránskeho zámku a historické poměnky očarovali tak duši mou, že jsme celý den tam strávili“. Hrad sa týči na vysokom brale Cigánka, ku ktorému sa viaže povesť o tom, ako sa kapitán Muránskeho hradu zamiloval do cigánky, ktorú si vzal za ženu. Kapitán kvôli povinnostiam hrad opúšťal a cigánku nechával doma samotnú. Jeho žena sa vraj zahľadela do poručíka, na čo jej muž prišiel. Ďalšia povesť hovorí o tom, že pokiaľ kapitán nebol doma, jeho žena si domov volala družinu, zabávala sa a hostila s ňou. Kapitán ich raz takto vystriehol, veľmi sa nahneval a svoju ženu zhodil do priepasti. Preto dostalo bralo pomenovanie Cigánka.
Prvá písomka zmienka o hrade sa viaže k roku 1271, kedy ho Štefan V. daroval dvornému sudcovi Mikulášovi Gunicovi. Zhruba okolo roku 1500 dostáva hrad do daru Štefan Zápoľský, ktorý ho prenechal svojmu prívržencovi Jurajovi Tornalimu a po jeho smrti hrad zdedil štvorročný syn Ján. Správcom sa stáva Matej Bašo, ktorý bol neslávne známy ako lúpežný rytier. Bašo poslal mladého Jána do Poľska a seba ustanovil za pána hradu. Nakoľko náklady s udržiavaním vojska boli veľmi veľké, podnikal výpravy do okolia, kde okrádal a zabíjal. Za svoje činy bol nakoniec odsúdený na smrť.
V roku 1612 hrad odkúpil Gróf Tomáš Séč a po jeho smrti vládol na hrade syn Juraj, ktorý mal deväť detí. Z nich sa najviac preslávila najstaršia dcéra Mária, ktorú nazývali „Muránska Venuša“, tá sa po smrti prvého manžela vydala za Štefana Kúna, od ktorého ušla na hrad Déva, kde ju manžel obliehal s vojskom. Mária odolala a dala sa s manželom rozsobášiť, čo bolo v tom čase veľmi netradičné. Neskôr sa vydala za Františka Vešeléniho, ktorého kráľ Ferdinand v roku 1655 vymenoval za palatína krajiny. Toto obdobie bolo vrcholom slávy Muránskeho hradu.
Ferdinandov nástupca bol kráľ Leopold I, ten však nedodržiaval Zlatu bulu Ondreja II., čím pobúril proti sebe šľachtu. Sám Veššeléni zorganizoval sprisahanie proti kráľovi. Toto sprisahanie bolo prezradené. Po tomto neúspechu sa utiahol do Slovenskej Ľupče, kde zomrel. Mária, jeho žena bola väznená, jej majetok zrabovaný. Po vyslobodení z väzenia odišla k švagrovi Ladislavovi Čákimu do Koszegu, kde nakoniec aj zomiera. Jej smrťou skončila sláva Muránskeho hradu.
Pozrite si v priloženej fotogalérii obnovu hradu Muráň!
Foto: ilustračné
