Pôvodné mená našich dedín vás dostanú: Ratka ešte ako tak, ale Wamuslehutya je víťaz :)

Ruhman

Pôvodný názov obce Lipovany je údajne Ruhman. V tom čase obec patrila pod obec Pleš. Najznámejší z historických názvov je Romháň, ktorý sa u miestnych obyvateľov ešte dodnes používa. Samostatná obec Lipovany vznikla až v roku 1952, kedy sa osada Romháň oddelila od obce Pleš.

Piate nebo

Obec Rátka vznikla oficiálne až v roku 1955. Jej názov sa však datuje už do čias tureckých nájazdov, keď tu pochovali tureckého hodnostára. Podľa tureckej mytológie významných ľudí pochovávali do „piateho neba“, v preklade Ratka. A tak toto miesto pomenovali práve piatym nebom.

Rúbanisko

Rúbanisko v lese, alebo vysekané miesto, sa kedysi nazývalo trebeš. Predpokladá sa, že z tohto slovanského názvu by mohol pochádzať aj názov obce Trebeľovce. V roku 1246 niesla obec názov Trebedid. Etymologicky je slovanského pôvodu zo slova „trebiti“ – čistí, ničí, zrejme išlo o rúbanisko v lese. Niektoré zdroje odvodzujú názov od slovanského osobného mena ,,Třebiděd" s neskorším maďarským pomenovaním.

Lonia, Olowená Baňa

V čase príchodu staro maďarských kmeňov do južného Novohradu, Gemera a Hontu sa na existujúcich mapkách z tohto obdobia uvádzajú aj pôvodné slovanské etniká a názvy slovanských lokalít. Názvy obcí vznikali v 10. a 11. storočí podľa vtedajšieho zamestnania obyvateľstva. Obec Lovinobaňa teda bola pomenovaná pravdepodobne podľa lovného revíru, ale aj miesta ťažby prírodných surovín. Pôvodný názov Lonia sa postupne modifikoval na Loniabania, Lonyabanya, Lovina Bany, Olowená Baňa, až po Lovinobaňu.

Rúbači dubových lesov

Obec Lupoč je údajne pomenovaná podľa jej zakladateľoch, ktorí boli rúbarmi dubových lesov. Zo stromov lúpali kôru a tak ich nazývali aj lúpači. Od toho odvodili názov obce. Osada Lwpoch bola založená počas pôsobenia Tomáša Lučenského. Obec vznikla v 14. storočí, písomne je však doložená ako Lwpoch len z roku 1499.

Mwszink

Krkolomný názov vznikol v roku 1246. Neskôr sa modifikoval na Muchun, Mochi, Muchyn, Mutsin a v roku 1920 na Mučíň. Súčasný názov Mučín sa začal používať v roku 1927. Podľa povesti názov vznikol podľa skutočnosti, že v XV. storočí tu mučili ľudí na veľkom drevenom kolese.

Pole lichô

Dedinka, ktorá sa prozreteľnosťou Božou dostala na veľmi lichý, neúrodný kraj tento osud nesie aj vo svojom názve. Novohradské príslovie hovorí: „Veru licho kde je Polichno“. Ústnou tradíciou sa zachovalo odvodenie názvu od pole lichô, čo znamená neúrodné skalné polia. Aj pesnička sa v tejto obci spievala: „Polichno, Polichno pekne vykladanô, nepotkneš sa na prst, iba na koleno“. V roku 1467 sa užíval názov Polyhna, neskôr sa modifikoval na Polyknaa, ale i Polihna, Polychna. V súčasnej podobe sa začal názov Políchno používať v roku 1863.

Ružové údolie

Názov Rosalohotha sa odvádza od latinského názvu ruže, čiže Ružová Lehotha. Podľa ľudovej etymológie bolo toto divými ružami zarastené údolie miestom odpočinku kráľovských a zemepánskych poľovačiek. Prvá písomná zmienka o Rosalehothe pochádza z roku 1499, kedy dnešná Ružiná, patrila Divínskemu hradnému panstvu.

Sátoros

Aj Šiatorská Bukovinka je obec, o ktorej sa zachovala miestna tradícia. Podľa nej sa po jarných a jesenných dažďoch voda z Beliny vylievala do priesmyku, ktorým viedla cesta. Obchodníci, ktorí museli čakať, kým sa bude dať cestou prejsť si tu rozložili stany. Pri brode si tak začali vymieňa, či predávať tovar. Tak, vraj, vzniklo pomenovanie Sátoros, teda Šiatoroš.

Wamuslehutya

Ďalší jazykolamný názov obce sa v listinách vyskytuje z roku 1467. Wamuslehutaya sa vtedy nazývala terajšia obec Mýtna. Dnes už snáď každý vie, že jej názov je odvodený od mýta, ktoré sa vyberalo za užívanie cesty. Tradícia hovorí, že v roku 1423, bol na tomto území jediný dom a v ňom od kupcov vyberali páni z Divína mýto za cestu tiahnúcu sa údolím od Zvolena.

Hrnčiarske ohne

Pôvod názvu obce Vidiná môžeme hľadať v 13. storočí. Podľa ústneho podania, obec vznikla z chalúp hrnčiarov, ktorí aj v noci vykurovali svoje hrnčiarske pece. Tieto ohne, vraj, bolo vidieť zďaleka a preto nazvali toto miesto Vidnou. V roku 1335 to bola Vydafalua, neskôr Vida-falwa, Vidna, Vigyina, Widina a od roku 1922 Vidiná.

Foto: ilustračné

Môže vás zaujímať:

Najkrajšie jablko v Novohrade vypestoval Ivan z Rapoviec: Lučenský Grunt mal ale aj ďalšie naj, FOTO

Keď ich zbadáte, hneď viete, že ste doma: 5 vecí, bez ktorých by Lučenec nebol Lučencom

Nechajte sa inšpirovať lučenskými mamičkami: 5 miest, kam sa vybrať s deťmi v našom meste