Milanovi (37) učarovali veterány: Takúto mašinku parkuje vo svojej garáži
Autá, či motorky, ktorým majiteľ môže vykať, by si do garáže asi nezaparkoval každý. Fanúšikovia veteránov, však na staručké tátoše nedajú dopustiť a s láskou sa o ne starajú. Na svojich miláčikov sú veľmi hrdí a jazdia na nich len pri výnimočných príležitostiach.
Na zraze veteránov vo Vidinej, sme objavili aj rodinu Pupalovcov z Lučenca. Kým mladšieho Milana pred nepriaznivým počasím chránila jeho škodovka 130 LR, otec odolával dažďu na dvojkolesovej Jawe 23 Mustang z roku 1979. „Škoda, že sa nedalo objednať lepšie počasie,“ konštatoval Milan mladší. Ako, však, dodal, tejto skvelej akcii to vôbec neublížilo.
Syna k jeho vášni priviedol otec. „V podstate som vyrastal v garáži pod jeho vedením. Naučil ma precíznosti a vytrvalosti,“ prezradil mladý veteránista. „Obidvaja sú do veteránov strašne zažratí. Strašne ich to baví, všetko si na aute, aj motorke robia samy,“ chváli mužských členov rodiny sestra Erika, ktorá sa rada na podobné akcie zvezie s nimi.
K svojmu vysnívanému autu sa Milan dostal cez inzerát v avíze. Zháňal práve tento nevšedný kúsok z homologačnej série pre závodný špeciál legendárnej rally skupiny B. Ako sám hovorí, v roku 1984 sa vyrobilo len 200 kusov. Z toho bolo upravených 20 ks na ostré rally špeciály továrenského týmu AZNP Mladá Boleslav. Ostatných 180 „civilných“ kusov bolo predaných Zväzarmu a súkromným jazdcom, kde podstúpili úpravy v rozsahu homologácie a vtedajšiemu ministerstvu vnútra.
„Tu slúžili ako neoznačené sledovacie vozidlá, diaľničné hliadky a podobne. Moje auto bolo odkúpené do civilných rúk práve po vyradení z policajného zboru. Po technickej stránke je to škoda 130 L so športovou zadnou nápravou so zmenenou kinematikou a iným motorom. U mňa vozidlo prebehlo celkovou rekonštrukciou. Následne sme zvýšili výkon motora a upravili podvozok pre ďalšie zlepšenie jazdných vlastností,“ upresnil Milan.
Aj keď tvrdí, že svoju mašinku nejako špeciálne nehýčka, do zimy a dažďa ju nepustí. Otázka, akú môže mať stará škodovka, ktorú by neznalec poslal do šrotu, hodnotu, je pre neho ťažká. „Myslím, že hodnota sa nedá presne vyčísliť. Jedna vec sú náklady na kúpu a rekonštrukciu, druhá vec je to, čo znamená pre majiteľa osobne,“ hovorí. A čo Jawa Mustang, na ktorú by už dnes asi veľa dievčat nezlákal? „Ako sa dá vyčísliť peniazmi vzťah k motorke, ktorú kúpil môj otec ako 15 ročný tínedžer pokazenú a rozobratú, poskladal ju a do dnešného dňa na nej už ako šestdesiatnik stále jazdí?“ uzavrel nostalgicky vášnivý veteránista.