Lučenčania sa volali podľa mužského prirodzenia: Čo vieme o pôvode kurióznych priezvisk?

Priezvisko má silnú výpovednú hodnotu. Môže evokovať silu, ale zároveň zhadzovať, či ponižovať jeho nositeľa. Platí však aj to, že čo bolo prijateľné v minulosti, stalo sa po dvesto rokoch nadávkou alebo vulgárnosťou. S vývinom jazyka sa totiž postupne menil aj význam slov.

Hanlivé priezviská z minulosti ako Mastihuba, Strašifták, Prdimucha, Pecivál či Trubiroh by sme už dnes hľadali ťažko. V súčasnosti sa s úsmevom pozeráme na iné. K tým miernejším patrí napríklad nelichotivé pomenovanie pre ústa gamba.

Vymretie rodu po meči

Lokálne sa používa aj ako nadávka. Gambovcov nájdeme na Slovensku i v Česku stále dosť. V minulosti bežné meno Buzna dnes prináša ich nositeľom v mužskom tvare posmech.

„Podobne je to aj s úplne bežným priezviskom Matrtaj, ktoré je šokujúce na prečítanie spredu aj odzadu,“ myslí si etnologička Katarína Nádaská.

Mnohé priezviská, s ktorými sa stretávame v starých matrikách, medzičasom zanikli. Najčastejšou príčinou bolo úmrtie posledného mužského nositeľa, čiže vymretie rodu po meči.

Môže to však byť aj z dôvodu, že majiteľ ho nechcel. V starých matrikách Považskej Bystrice i Galanty sa nachádzalo kedysi priezvisko Hlupák. Dnes by sme ho v matrike už nenašli. Podobne je to aj s priezviskami Somár, Hovado či Sprostý. Nositelia si zmenili priezvisko na Prostý.

Lučenčania menom…

„Koncom 19. storočia sa v Lučenci a Kráľovskom Chlmci nachádzalo množstvo nositeľov priezviska identického s hanlivým označením mužského prirodzenia. Ako toto pomenovanie vzniklo, môžeme len hádať, v slovanských jazykoch sa ním označoval kohút. V priebehu pár desaťročí však toto priezvisko zo slovenských matrík zmizlo. Takýto názov niesli aj hrad a rybárska osada na území dnešného Štúrova. Osadu však v 40. rokoch 16. storočia zničili Turci. V jej tesnej blízkosti potom vznikla nová osada Parkán,“ objasňuje K. Nádaská.

K hanlivým slovenským priezviskám možno zaradiť mená ako Prtko, Cundra, Géc, Sral či Šlapka. Tieto pomenovania sa tvorili najčastejšie metaforou, z pomenovania zvierat, rastlín alebo reálií blízkych vtedajšiemu človeku.

„Niektoré priezviská mohli vzniknúť ako expresívne prezývky, no dnes ich už ako expresívne nepociťujeme. Medzi priezviskami z minulých storočí nájdeme aj také ako Drbohlav, Prdlavý a Hovnojed. Objavili sa aj mená ako Ctibor Hnojek, Ondrej Smrad, Valentín Moč. O tom, že naši predkovia sa vedeli zasmiať, svedčí aj meno mestského majstra Ján Jebsa či meštianky Anny Vzaduhladkej,“ dodáva Katarína Nádaská.

Hovorí sa, že na každú boľačku existuje protijed. Záležitosť s nie práve pozitívne znejúcim priezviskom sa dá vyriešiť na okresnom úrade podľa trvalého pobytu, kde sa povoľujú zmeny mena a priezviska v prípade hanlivých výrazov, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ilustračné foto