Lučenčan Ľubo (50) má Nepál schodený krížom krážom: Ľudia si tu vážia každé zrnko ryže. Je to strašná katastrofa :(
Zničujúce zemetrasenie v Nepále neotriaslo len samotnou krajinou, ale aj mnohými, ktorým táto krajina prirástla k srdcu. Ľubo Činčura mal to šťastie návštíviť Nepál niekoľko krát. Naposledy pred rokom. Vtedy ešte netušil, že niektoré zo stavieb, ktoré navštívil, zmiznú z povrchu zeme.
Nepál. Táto krajina, vraj, učaruje každému, kto sem príde. Ľubo Činčura jej čaru podľahol tiež. "V prvom rade ma uchvátila prírodou. Neskôr som objavil ďalšie „zázraky“ – milí, materiálne chudobní ľudia, ktorí sú však nekonečnekrát viac bohatí, než my. Tamojšia filozofia žitia a bytia, vrátane náboženstiev, kultúry, rebríčka hodnôt, ktoré do človeka vchádzajú prirodzene a nenásilne a ktoré ma priviedli k úplne inému chápaniu zmylslu života,“ vyznáva sa.
Krajina, kde cenu má aj zrnko ryže
Ako na svojich cestách po Nepále zistil, ľudia si tu vážia každé zrnko ryže. "V Nepále som sa nestretol s plytvaním. Ani s plytvaním slovami,“ spomína na nezabudnuteľnú krajinu autor úchvatných fotografií, v ktorých zachytil nielen majestátne budovy, ale aj nádherných obyčajných ľudí. Niektoré z týchto stavieb už ľudské oko neuvidí.
"Úprimne poviem, zasiahlo ma to hlboko. Popadali nádherné skvosty architektúry na Durbar square, drevené chrámy, pôvodné drevorezby s výjavmi z Kámásútry, mnoho kamenných domov, lavín a skál. Som šťastný, že som tieto miesta mohol navštíviť, trúchlim, že ich už nebudem môcť nikomu ukázať. Trúchlim je ten správny výraz a s každým zvýšením čísla mŕtvych trúchlim hlbšie…“ hovorí.
V tom čase mal byť v Nepále aj samotný Ľubo. "Chystali sme sa na trek „okolo Anapurny“. Niektorí odišli, niektorí sme zostali doma. Naši akurát pochodovali cez priesmyk Tharong La, kde nie je problém dostať sa do obtiaží s lavínou, alebo padajúcimi kameňmi aj v období, keď sa zem netrasie,“ vysvetľuje. Našťastie, všetci jeho priatelia sa v poriadku vrátili domov.
Namaste, Nepal
K obrovským stratám na životoch, sa pridali aj straty materiálne. „Údajne spadol aj chrám žijúcej nepálskej bohyne Kamuri, v ktorom žije bohyňa, ktorá sa za svojho života nesmie dotknúť zeme. Verím, že sa jej podarilo prežiť a že sa jej podarilo opustiť miesta katastrofy bez dotyku zeme,“ verí zarmútený cestovateľ.
Do Nepálu sa chystá vrátiť, napriek katastrofe, ktorá túto krajinu postihla. Vedú ho tam vrúcne vzťahy s priateľmi, ktorých tam našiel a tiež sila Nepálčanov. „Úprimne veria, že ak budú „zbožne“ žiť, v ďalšom živote by sa mohli mať lepšie. Spoznať krásu prítomnosti, silu rodiny a priateľstva, bezvýznamnosť a márnosť materiálneho chtíča, robí týchto ľudí ak nie dokonalými, tak šťastnými v tom najhlbšom ľudskom slova význame,“ tvrdí Ľubo a lúči sa so slovami: „NAMASTE NEPAL!!!“
Foto: Ľubomír Činčura
