FOTO: Kubínyiho námestie v Lučenci: Viete, že nesie meno po odsúdencovi na smrť?
Po Kubínyiho námestí prejdú denne tisícky ľudí, no mnohí ani len netušia, po kom je pomenované a prečo. Pritom ide o vskutku zaujímavého človeka.
František Kubínyi patril vo svojej dobe medzi popredných vedcov vo vtedajšom Rakúsko – Uhorsku. Zároveň bol významným regionálnym politikom. A práve politika sa mu takmer stala osudnou. Ako je spätý s naším mestom?
František Kubínyi sa narodil 21. marca 1796 v kaštieli vo Vidinej. Jeho rod pochádzal z Liptova. Práve odtiaľ prišiel jeho otec do Novohradu.
„Kubínyi bol významný paleontológ a geológ. Objavil napríklad skamenelý kmeň stromu v Ipolytarnóci, preskúmal aj čadičový vodopád pod hradom Šomoška. Vo svojej oblasti patril k významným vedcom Uhorska, hoci mal vzdelanie iného smeru,“ vysvetli bývalý učiteľ na strednej škole a amatérsky historik Štefan Bőszőrmenyi.
Okrem vedeckej práce sa venoval aj regionálnej politike, bol poslancom v revolučnom sneme za Lučenec a zároveň slúžnym v Novohradskej stolici. Túto funkciu možno prirovnať k prednostovi okresného úradu. No práve to, že sa zapojil do maďarského revolučného hnutia v rokoch 1848 a 1849, ho takmer stálo život. „Síce nebojoval so zbraňou v ruke, ale bol aktívny v politike. Po potlačení povstania bol kvôli tomu odsúdený na smrť. Zachránila ho intervencia rakúskych vedcov, jeho kolegov. Tí nehľadeli na politiku a zachránili ho, keďže ho považovali za významného vedca,“ priblížil Bőszőrmenyi ďalšiu kapitolu života významného Lučenčana. František Kubínyi si síce musel odsedieť niekoľko rokov vo väzení, ale prežil.
Na mesto nezanevrel
Práve dom Kubínyiovcov na dnešnej ulici T. G. Masaryka 11 bol jedným z centier kultúrneho a spoločenského diania v Lučenci a okolí. Idyla však trvala len do spomínaného roku 1849, keď ruská armáda vypálila mesto z pomsty za to, že maďarské gerily prepadli jeden zo zadných vojov. „Spolu s ruským vojskom postupovali aj Rakúšania. A práve jeden z nich povedal Rusom, nech si dajú na ničení Kubínyiho domu záležať, keďže sa pridal k povstaniu. Zhoreli tak aj cenné zbierky,“ dodal regionálny historik. Po smutných udalostiach sa už do Lučenca nikdy natrvalo nevrátil, ostal v Pešti. Zomrel 28. marca 1874. V Pešti pôsobil aj jeho brat Augustín, ktorý bol v rokoch 1843 – 1869 riaditeľom Národného múzea.
Väčšina Lučenčanov nemá ani potuchy, že Kubínyiho námestie zmenilo počas desaťročí názov niekoľkokrát. Najprv to bolo len Trhovisko. No rada mesta Lučenec pomenovala 5. januáta 1887 Trhovisko na Kubínyiho námestie. Po roku 1920 sa názov zmenil na Námestie Republiky, o 30 rokov neskôr zase na Gottwaldovo námestie. Od roku 1990 až dodnes je to opäť Kubínyiho námestie. „Erb rodiny je viditeľný na severnom priečelí Reduty. Na spomínanom dome niekdajšieho majiteľa nič nepripomína a nie je ani na zozname kultúrnych pamiatok,“ uzavrel Bőszőrmenyi. Ak sa chcete o Františkovi Kubínyim dozvedieť viac, stačí ísť do Novohradského múzea a galérie v Lučenci, kde je aktuálne výstava venovaná jeho životu a pamiatke.
Pozrite si zákutia Kubínyiho námestia na záberoch z minulosti a súčasnosti v našej fotogalérii!
