Dominujú im stan a dokonca aj palma. 5 zaujímavých erbov miest a obcí v okolí Lučenca
Nielen okresné mesto sa môže pochváliť nezvyčajným motívom vo svojom erbe. Čo všetko nájdeme na symboloch samospráv neďaleko Lučenca?
Erby často prejdeme bez povšimnutia, čo je škoda, lebo odzrkadľujú historický vývoj. Lučenec sa môže pochváliť zaujímavým kúskom, ktorému dominuje pelikán. O tom, prečo sa práve tento vták dostal na symbol mesta, sme vás informovali už pred pár dňami. Teraz sme si posvietili na erby okolitých miest a obcí.
Palma aj stan
Mestečko Fiľakovo má v erbe palmu. Nie je celkom jasné, ako sa tam dostala. Hoci Fiľakovo malo listinu s vlastnou pečaťou už v 14. storočí, o tom, ako vyzerala, sa nič nevie. Novú pečať i mestský erb dal vyhotoviť gróf Štefan Koháry v roku 1722. Známa je aj pečať z roku 1772, pozostávajúca zo strieborného štítu, kde zo zeleného kopca vyrastá palma a nad horným okrajom štítu je zlatá koruna. V súčasnosti mesto používa zjednodušenú verziu erbu. Jedna z teórií tvrdí, že palma sa do erbu Fiľakova dostala z rodového erbu Bebekovcov. Po nich je pomenovaná aj jedna z bášt hradu.
Zaujímavý erb má aj obec Biskupice. Ten odzrkadľuje názov dediny, keďže sú v ňom okrem dvoch klasov biskupské palice – berly a čiapka. Erb obce je vlastne kombináciou troch zachovaných pečatidiel, na ktorých sa nachádzali presne neurčiteľné konáriky. Nakoniec heraldická komisia schválila erb v dnešnej podobe.
Pohraničná obec Šiatorská Bukovinka má pre zmenu v erbe stan. Podľa Leona Sokolovskéhoi, keďže obec existuje samostatne až od roku 1959, nemohla čerpať zo žiadnej historickej pečate, lebo ju nemala. Časť obce s názvom Šiatorská získala názov od vrchu Šiator. V maďarčine zase Sátor, čo v oboch jazykoch znamená ľahký prístrešok zo silného plátna, ktorý oddávna používalo hlavne vojsko. Slovo Bukovinka označuje mladý bukový les, preto sa v erbe ocitli aj bukové vetvičky.
Kladivo či džbán
Erb Lovinobane odkazuje na banícku tradíciu, veď v striebornom štíte zo stredného vŕška zeleného trojvršia vejárovito vyrastajú čierne nástroje – uprostred kladivo, vľavo sekera a vpravo kopáč. Tieto tri pracovné nástroje sa zachovali už na pečati z roku 1667. Nečudo, ešte v 13. storočí sa tu podľa písomných zmienok ťažilo zlato a striebro, neskôr železo a v minulom storočí magnezit.
Džbán v červenom štíte je základom erbu neďalekého okresného mesta Poltár. Používa sa od roku 1988. Ten má odkazovať na dávne hrnčiarstvo, ale aj poľnohospodárstvo a sklárstvo, ktoré boli hlavnou náplňou činnosti obyvateľov Poltára.
Čítajte tiež:
Tajomný pelikán v erbe Lučenca. Rozmýšľali ste niekedy, ako sa tam dostal?
