Autor projektu Ivan Siláči (25) o Kamenných kvetoch: Mylne sa domnievame, že ničením takýchto odkazov minulosti sa očistíme!
Búrlivá diskusia o záchrane diela Kamenné kvety nenechala chladným ani autora projektu. Ivan Siláči považuje za zaväzujúce toto dielo zachovať.
Téma kamenných kvetov a ich nového domova na Rúbanisku rozvírila vášnivú diskusiu na našom facebooku. Do diskusie sa zapojil aj autor myšlienky ich budúceho využitia Ivan Siláči. Študent architektúry, známy v Lučenci ako dobrovoľník a autor mnohých projektov, považuje za zaväzujúce toto dielo zachovať.
Dielo socializmu
Mladý architekt priznal, že v čase, keď organizoval diskusiu pri fontáne o budúcnosti námestia a fontány, ani netušil že sa viaže na tak dôležitého autora. „Ozvala sa nám samotná vdova po autorovi, že je neskutočne potešená a je rada, že sa konečne na Slovensku a v širokom kontexte stredoeurópskeho regiónu našla iniciatíva, ktorá zachráni umelecké dielo z druhej polovice 20. storočia,“ hovorí Siláči.
Ako ďalej vysvetlil, Kamenné kvety sú dielom Karola Lacka, jedného z najvýznamnejších sochárov a medailérov našej histórie. „Označovať jeho diela za "socialistické, posluhovačské a komunistické je nesprávne, vulgárne a myslím že aj osočujúce samotného autora,“ hovorí na margo niektorých komentárov zo strany obyvateľov. „Osoba Karola Lacka bola silne rešpektovanou osobnosťou aj v celom západnom svete, najmä zažiaril na svojich pobytoch vo Francúzsku,“ vysvetlil mladý architekt.
„Kamenné kvety, sú abstraktným dielom, ktoré autor prvýkrát vytvoril pre podujatie Socha piešťanských parkov, neskôr prišla ponuka z Lučenca, aby toto dielo "skamenelo“ ako súčasť Fontány na novotvoriacom sa vtedy „Námestí 1. mája“. Tento priestor mal slúžiť aj ako reprezentatívna plocha pri usporiadaní prvých majstrovstiev sveta v parašutizme v našom meste," priblížil niečo z histórie diela.
Záchrana histórie
Ako ďalej Siláči povedal, autor pôvodne uvažoval o diele ako o kompozíciíí so zeleňou – stromami, krami a situovanou do parku. „To, že sa nám podarilo zachrániť toto významné dielo je určite zásluhou nielen vedenia mesta Lučenec ale aj samotného investora, ktorý všetky náklady spojené s profesionálnou demontážou (na základe výskumu pôvodného projektu a spôsobu osádzania) a rovnako tak s osadením na novom mieste zaplatí,“ uvádza Siláči.
" Slovensko, tak ako aj väčšina postsocialistických krajín, má problém vyrovnať sa so svojou minulosťou. Myslíme si, že ingnorovaním a ničením všetkých odkazov na túto dobu sa nejak očistíme, či nejak morálne opravíme. Je to hlúposť, toto obdobie, hoc je spájané s mimoriadne zložitou politickou situáciou je aj obdobím, kedy na Slovensku vznikli mimoriadne diela architektúry aj umenia, rešpektované na celom svete," uzavrel.