Z Horehronia do vesmíru: Kozmonaut Ivan Bella pred 20 rokmi testoval aj prepelice
Prvý a jediný slovenský kozmonaut, ktorý je rodený Horehrončan, nečakal, že do vesmíru skutočne poletí on. Stalo sa tak presne pred 20 rokmi.
Ivan Bella pochádza z Dolnej Lehoty neďaleko Brezna. Prvý a jediný slovenský kozmonaut nečakal, že do vesmíru skutočne poletí on. Očakával, že uprednostnia služobne staršieho kolegu Michala Fuliera, ktorý sa na kozmický let pripravoval tiež.
„Prvýkrát sme sa dozvedeli, kto by mohol poletieť, asi v polovici prípravy. Neočakával som to. Očakával som, že prednosť dostane Michal Fulier, ktorý je o 10 rokov starší, mal vyššiu hodnosť, bol vo vyššej funkcii. Že mne povedia, ty si ešte mladý, ešte dostaneš šancu,“ opísal Bella v rozhovore svoje prvé pocity po tom, ako sa dozvedel, že do vesmíru zrejme poletí on.
Zmiešané pocity
Definitívny verdikt sa dozvedel približne tri dni pred štartom. Tam už nastúpila radosť a súčasne pocit zodpovednosti. „Pocity boli zmiešané. Na jednej strane radosť, na druhej som si začal uvedomovať tú obrovskú zodpovednosť. Začal som si uvedomovať, že Slováci nielen na Slovensku, ale na celom svete budú s veľkým napätím sledovať celý let a budú zvedaví, ako zvládnem svoje úlohy a ako budem reprezentovať Slovensko,“ povedal.
19. februára 1999 – Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella poslal z Bajkonuru „veľké pozdravy všetkým Slovákom“, žijúcim na území Slovenskej republiky aj v zahraničí. K predštartovému posolstvu sa z kozmodrómu Bajkonur pripojil aj jeho náhradník Michal Fulier. Zajtrajšok je veľkým dňom „nielen pre mňa a Michala, ale aj pre všetkých Slovákov, ktorí žijú na našej krásnej matičke Zemi,“ povedal 34-ročný rodák z Brezna.
Ivan Bella sa rozlúčil s deťmi Zuzkou a Ivanom, s manželkou Juditou a malým Erichom, a takisto s bratom Jánom a sestrou Erikou, ktorí prileteli do Bajkonuru v ten deň ráno.
S prepelicami
Raketa Sojuz TM-29 na palube s Bellom sa z kozmického strediska Bajkonur v Kazachstane vzniesla 20. februára 1999 a 22. februára sa spojila s ruskou orbitálnou stanicou Mir.
Slovenský kozmonaut na orbite vykonal viacero pokusov v oblasti lekárskej vedy, jedinečný bol najmä test s prepelicami zameraný na možnosť ich prežitia počas dlhodobých letov. Jeho pobyt vo vesmíre trval sedem dní 21 hodín a 56 minút. Skončil sa 28. februára 1999 o 03.15 h SEČ mäkkým pristátím v zasneženej kazašskej stepi.
V podmienkach bezváhového stavu veliteľ posádky Viktor Afanasiev zaviedol Bellovi kanilu a v priebehu približne troch hodín mu až päťkrát odobral vzorky krvi.
V rámci výskumu musel tiež Ivan Bella svojmu organizmu spôsobovať šoky. Napríklad si podať inzulín, po ktorom sa mu znížil obsah cukru v krvi a v rámci experimentu sa potom sledovalo, ako sa cukor dostával späť do normy.
Na ďalší deň musel zasa vypiť glukózu, aby sa zistilo, ako sa cukor v organizme odbúrava. Takisto v rámci experimentu Bella opäť riešil matematické rovnice, aby sa vyskúmalo, ako organizmus reaguje na stresové situácie.
Ďalším programom bolo liahnutie japonských prepelíc v beztiažovom stave. Vyliahnuté prepelice sa podarilo prepraviť na Zem, pričom tri prežili extrémne podmienky a zimu pri pristávaní.
Zdroj: brezno.dnes24.sk, TASR, Foto: archív, TASR
