V Brezne počas SNP išlo do tuhého: Pozrite si unikátne, archívne FOTO z našich ulíc
Významnú úlohu v príprave a priebehu SNP zohralo práve naše mesto, ktoré nebolo ušetrené od bojových hrôz. Ako sa v týchto pohnutých časoch v meste žilo? Kde tiekla krv? Čítajte celé...
„Brezno bolo významným strediskom protifašistických bojov na Horehroní. V kasárňach sa vyzbrojilo viac ako 20 tisíc vojakov z Pohronia a Gemera pre front SNP. V noci z 25. na 26. augusta sa breznianska posádka ako prvá na Slovensku pripojila k povstalcom,“ opisuje situáciu pamätník Daniel Rakyta.
Z popola zástava
Pre potreby SNP sa v priestore Rohozná – Krtičná, vybudovalo núdzové letisko, ktoré prijímalo vojenský materiál dopravovaný vzdušným mostom zo Sovietskeho zväzu. Na Rázusovej ulici sídlila povstalecká poľná nemocnica. „Brezno bolo sídlom štábu partizánskej brigády Jánošík veliteľa nadporučíka Ernesta Bielika, ktorý sídlil na dnešnej ulici SNP a 2. taktickej skupiny povstaleckej armády,“ dopĺňa Rakyta.
V priebehu SNP v Bujakove vystúpilo Frontové divadlo a zahralo občanom z okolitých obcí a najmä partizánom tri vystúpenia. „Členom divadla bol i brezniansky iluzionista Ján Chovanec, ktorý svoje vystúpenia zakončoval spálením novín Gardista a zo spáleného popola vyčaril československú a sovietsku zástavu,“ uviedol Rakyta. Spolu s Chovancom účinkovali Andrej Bagar, František Zvarík, Štefan Móži a mnohí ďalší speváci, muzikanti a herci.
Mnohých zatkli a zavraždili
„Aj po obsadení fašistickým vojskom 25. októbra zostalo mesto dôležitou základňou v pomoci partizánom v okolitých horách. Fašisti v tom čase mnohých obyvateľov zatkli a zavraždili,“ vysvetľuje Rakyta. Na mieste najväčšej masakry pri ceste medzi Breznom a Michalovou na Krtičnej je pomník.
„Neďaleko letiska Krtičná havarovalo 16. októbra 1944 sovietske lietadlo s muníciou. Zo šiestich členov posádky zahynuli traja,“ povedal Rakyta. Pochovaní sú v spoločnom hrobe na novom cintoríne, kde okrem hrobu týchto letcov je tiež náhrobný kameň francúzskej partizánke Elizabeth Blahovej zavraždenej nemeckými fašistami v roku 1944.
Mesto oslobodili sovietske a rumunské jednotky 31. januára 1945. Na námestí M. R. Štefánika je pomník padlým v SNP a pred budovou Horehronského múzea túto skutočnosť dokumentuje pomník padlým v podobe kamennej ruže.
„Na nádvorí bývalých kasárni postavili pomník v podobe pyramídy, z opracovaných kvádrov, s mramorovou tabuľou, ktorá hlása, že pred vypuknutím SNP bol veliteľom posádky v týchto kasárňach major Samuel Sekuris, ktorý úzko spolupracoval s partizánmi na Horehroní. V roku 1945 zahynul v koncentračnom tábore Mauthausen. Vďaku padlým v boji proti fašizmu na území mesta symbolizujú aj ďalšie pomníky a pamätné tabule,“ opisuje Rakyta.
Foto: Archív Múzea SNP
