Teraz prehovorila ulica: Toto treba v Šiašove a Lúčkach prioritne riešiť!
Obyvateľov žijúcich v extraviláne Šiašovo a Lúčky trápia rôzne problémy. Najviac však zanedbaná príjazdová cesta a odvoz odpadu. O svojich problémoch prehovorili. Čo na to mesto?
„Mne sa nepáči, že si mesto niečo samé zvolí a nedodržuje sa to a tak je to vo všetkom,“ začína svoje rozprávanie Štefan Vančo zo Šiašova. Naráža pritom na všeobecne záväzné nariadenie o nakladaní s odpadmi, ktoré bolo schválené ešte v roku 2012. Podľa neho má byť pristavený veľkoobjemový kontajner v lokalitách Šiašovo a Lúčky v zimnom období štvrťročne a v letno období raz za mesiac. Podľa slov Vanču, sa však toto začalo napĺňať iba zhruba pred troma mesiacmi. „Dovtedy bol odvážaný raz ročne a nikto sa mi nevedel vyjadriť, aj keď som bol niekoľkokrát na meste, čo mám robiť s tým odpadom, lebo skladovať ho rok doma nie je prijateľné. Sú schválené dane, ktoré my musíme platiť načas, ale mesto nie je schopné zabezpečiť, aby si plnilo vlastné VZN. Schváli sa jedno a robí sa druhé,“ uviedol Vančo.
Pekné, ale nereálne
„Faktom je, že terajšie riešenie je nevyhovujúce,“ povedal Ľudovít Truska. V mene obyvateľov Šiašova a Lúčok navrhuje zriadiť štyri stanovištia pre 1 100 litrové kontajnery, pričom pripomína, že sú ochotní pri všetkom spolupracovať. Podľa neho by postačovali dva kontajneri na tuhý komunálny odpad so zberom jedenkrát za dva týždne a jeden kontajner na papier a jeden na plasty so zebrom raz mesačne. „Podľa mojich znalostí, náklady by boli vyššie len ne zriadenie, zber by vyšiel jednoznačne lacnejšie ako odvoz veľkoobjemových kontajnerov, VOK by stačil jeden raz ročne na objemný odpad,“ myslí si Truska.
Podľa riaditeľa technických služieb Tomáša Gaboňa je to pekný návrh, ale nereálny. „Mám vážne obavy, ako by sa tam dostal tzv. kuka voz, ktorým vozíme odpad z 1 100 litrových nádob. Bojím sa, že tým kopcom nevyjde, v zime určite nie.“ Riešením by podľa neho mohlo byť častejšie pristavenie kontajnerov, a to osemkrát do roka, alebo zakúpenie menšieho vozidla, ktoré sa dostane na poľné cesty. Návrh na zakúpenie takéhoto vozidla pritom predloží mestský poslanec Tomáš Abel na najbližšom zastupiteľstve, ktoré sa bude konať už tento pondelok. Ako doplnil VZN mohli technicky začať napĺňať potom, ako dostali financie na kúpu ramenného nakladača.
„Žiaľ, ten terén je tak komplikovaný, že klasický zvozový voz, kuka voz, tam jednoducho nevyjde, čiže musíme hľadať alternatívne riešenie, akým je zakúpenie menšieho, ľahšieho nákladného vozidla, ktoré sa tam doslova vyštverá a ktoré bude robiť zber častejšie, ako to robíme teraz,“ uviedol primátor Jaroslav Demian.
Plátanie nestačí
Ďalším v extraviláne Šiašovo, Lúčky je miestna komunikácia. „Keď som sa tam sťahoval, výstavba bola zakázaná. Teraz sa stavia vo veľkom, ľudia pribúdajú, ale nič sa nerieši. Cesta je nevyhovujúca a dupľom tým, že hore je areál, kde sa počas víkendov konajú preteky motoriek alebo terénnych áut. Chodí tam neskutočné množstvo áut, jednak súťažiaci a jednak diváci. Idú tam na veľkých autách s karavanmi, tým sa tá cesta ničí. Jeden čas sa tam na osobnom aute ani nedalo dostať,“ hovorí Vančo.
Ako povedal Truska, na Šiašove býva od 1979 a odvtedy sa počet obyvateľov na Lúčkach a Šiašove zvýšil minimálne o tristo percent. „Okrem toho prílev vozidiel v rámci toho motodrómu po tej poľnej ceste je neúnosný. Ľahko je sťažovať sa, ale treba nájsť riešenie.“ Ako pokračoval cesty k usadlostiam sú poľné a v osobnom vlastníctve a je na nich vecné bremeno prechodu. „Navrhujeme, aby to už nebolo chaoticky riešené zasypaním jám, čo vydrží len do najbližšieho dažďa, za tie roky sú to vyhodené peniaze.“ Navrhuje identifikovať vlastníkov pozemkov pod cestou a realizovať investičný projekt, pričom im stačí cestu spevniť. „Vozovka je vlastne na ornej pôde a prechodom vozidiel sa stále prepadáva a pomaly je už široká ako diaľnica, lebo každý sa tým jamám vyhýba,“ dodáva Truska.
„Spodný úsek cesty na Lúčky je v hroznom stave, napriek tomu, že tam pri plátaní dáme toľko asfaltovej drvy, ako možno na ďalších desať miest v meste, stále je v takom stave ako je, tam by bolo treba dať koberec,“ zhodnotil Gaboň.
„Klasická investičná výstavba novej cesty je vzhľadom na náklady a vlastnícke pomery pozemkov pod touto cestou dlhé riešenie. Stačí jediný vlastník, ktorý povie nie, alebo sa nebude dať identifikovať a stojíme s celým projektom. Môj návrh je, aby sme túto cestu riešili ako generálnu opravu existujúcej cesty a toto sa dá vyriešiť bez stavebného povolenia,“ povedal primátor.
