Poslanci riešili 1, 8 miliónový úver: Na zateplenie základnej školy

Návrh prijatia návratných zdrojov financovania, o ktorom včera poslanci rokovali hovorí o tom, že by si mesto zobralo úver vo výške 1, 8 milióna eur. Za túto čiastku by rekonštruovalo Základnú školu s materskou školou Karola Rapoša, Pionierska 4 v Brezne v tomto roku. Úver by poskytla Európska banka pre obnovu a rozvoj prostredníctvom Slovenskej sporiteľne. Za túto investíciu by sa rekonštrukciou musela dosiahnuť energetická úspora minimálne 30 percent. Po úspešnej realizácii projektu by boli mestu naspäť vyplatené zdroje vo výške 15 %, čo je pri úvere danej sumy 270 tisíc eur. Ide o nenávratný príspevok z grantových zdrojov EÚ. Škola by sa teda z úveru zateplila, vymenili by sa okná aj strecha. Splatnosť úveru by bola sedem rokov a prvá splátka by odišla v januári budúceho roka.

Daná škola je však v kritickom stave a potrebuje aj rekonštrukciu svojich útrob. Zrekonštruovať školu na kompletku by pritom stálo podľa vypracovanej projektovej dokumentácie spred troch rokov takmer 3, 9 milióna eur. Medzičasom už bolo do školy investovaných skoro 260 tisíc eur na odstránenie havarijných stavov. Mesto navrhovalo využiť na realizáciu rekonštrukcie okrem prostriedkov banky aj financie určené v Lokálnej stratégii komplexného prístupu a vlastné zdroje.

Tri zdroje peňazí

„Máme snahu riešiť nevyhovujúci až kritický stav komplexu budov základnej školy na Pionierskej ulicu č. 4,“ povedal na úvod rokovania o danom bode primátor Jaroslav Demian. Ako pokračoval exituje projektová dokumentácia, ktorá má zhruba tri roky. V nej je uvedené všetko, čo treba opraviť či vymeniť. Predpokladaná výdavky vychádzajú na takmer tri milióny 900 tisíc eur. Ako Demian viackrát podotkol, čísla sa môžu meniť, respektíve znížiť podľa toho, ako dopadne verejné obstarávanie. Demian ako predkladateľ uznesenia navrhol realizovať opravu školy z troch zdrojov a to takto: z úveru (1 800 000), z ktorého by sa vrátilo 270 tisíc eur. Tie by sa mohli použiť na ďalšie práce na škole. „Ďalším zdrojom financovania sú prostriedky, ktoré je možné žiadať cez výzvu o nenávratný finančný príspevok na realizovanie zámerov v Lokálnej stratégií komplexného prístupu riešenia otázok marginalizovaných komunít,“ uviedol Demian. V tejto stratégii sú uvádzané náklady na rekonštrukciu tejto školy vo výške viac ako 645 tisíc eur. Zvyšných necelých 900 tisíc by mesto vytiahlo z vlastnej pokladnice, a teda z rozpočtu na budúci rok. „Takto vieme zrealizovať komplexnú opravu školy,“ povedal Demian. Zároveň však upozornil na ale, pretože nemusíme byť úspešným žiadateľom výzvy týkajúcej sa lokálnej stratégie. Výzva by mala byť vyhlásená v apríli.

Energetické úspory, ktoré by sa museli dosiahnuť podľa podmienok vzatia si úvery, by pritom podľa neho mali pre školu význam do budúcna. Dnes totiž škola v rámci tovarov a služieb dáva najviac na energie. Takto usporené peniaze by mohla využiť inde. „Preto si myslím, že toto trojzdrojové financovanie cez úver, projekt lokálnej stratégie a vlastné zdroje, by prinieslo aj ekonomický efekt pre túto školu a vytvoríme podstatné lepšie podmienky pre žiakov.“

Podľa Demiana sa touto otázkou treba zaoberať teraz, keď je tu ponuka. Tú totiž dostali aj iné mestá a obce a balík peňazí nie je neobmedzený. Banka pritom v minulosti vracala 20 % percent nákladov, teraz pätnásť a na rok to má byť už len desať percent. Mesto by tak podľa Demiana prišlo o 90 tisíc. Taktiež podľa jeho informácií, výzva ktorá sa pripravuje neumožní čerpať viac zdrojov, ako je aktuálne zadefinované v lokálnej stratégii.

Komisie sú proti

Finančná komisia ani komisia rozvoja však neodporučila úver schváliť, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Mestský poslanec a predseda finančnej komisie Tomáš Abel by sa pri schvaľovaní úveru neunáhlil. Program Európskej banky pre obnovu a rozvoj totiž funguje od roku 2011 a podľa jeho slov boli predtým podmienky poskytnutia úveru lepšie ako teraz. „Ďalší dôvod, prečo komisia povedala nie, je to, že si máme zobrať úver 1, 8 milióna eur, pričom Brezno je štvrtým najzadlženejším mestom na Slovensku,“ uviedol Abel. Toto riešenie považujú za krajné. Ako pokračoval z úveru by sa neriešil najväčší problém tejto školy, a to je kanalizácia v dôsledku ktorej je narušená statika budovy. Podľa členov komisie sa práve na toto treba zamerať. Taktiež by zobratie úveru podľa Abela znamenalo, že budeme mať v meste dve zrekonštruované školy, pričom škola na Mazorníkove zostane bokom. „Táto škola má tiež veľké problémy, aj čo sa týka úspory energie aj čo sa týka problémov s vodovodným potrubím. Pýtam sa, čo s touto školou do budúcna, ak si zoberieme úver na sedem rokov?“

Mestský poslanec a predseda komisie pre rozvoj Ján Králik doplnil aj ďalšie dôvody, prečo ani táto komisia neodporučila úver schváliť. „V lokálnej stratégii sme si vytipovali sumu necelých 800 tisíc na opravu školy. Následne bol spracovaný projekt, ktorý hovorí o potrebách na túto školu za tri milióny 900 tisíc. Nerozumiem tomu, ako je možné, že v priebehu veľmi krátkej doby potreba na rekonštrukciu školy stúpne z 800 tisíc na štyri milióny.“ Komisia odporúča iný postup. Najskôr sa uchádzať o plnú sumu z výzvy, ktorá príde a na ktorú nám bude stačiť 5 % našich prostriedkov a potom podľa výsledkov poprípade riešiť úver podľa potrieb a upraviť projekt k zníženiu realizačných nákladov. Ako podotkol za sumu zhruba štyri milióny, ktorá je potrebná na opravu školy, by postavili aj novú.

Len škrupinka

Ako uviedla k téme mestská poslankyňa Mária Majerčíková, dom sa stavia od základov. „Podľa tohto projektu urobíme fasádu, vymeníme okná, následne vybavíme peniaze z eurofondov, aby sme odstránili konečne najväčší problém a začneme novú fasádu obkopávať, izolovať a robiť novú kanalizáciu, mne to logiku nedáva.“ Tak ako mestský poslanec Vladimír Strmeň, aj ona upozornila na to, že v prípade zobratia si takéhoto úveru by bolo mesto zadlžené na 58, 57 percent. Vyplýva to zo správy hlavnej kontrolórky mesta Ingrid Veverkovej. Podľa zákona pritom celková suma dlhu mesta nesmie prekročiť 60 percent skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Podľa Majerčíkovej musíme mať nejakú rezervu, ako každý dobrý hospodár. „Čo budeme robiť v prípade živelnej pohromy či havarijnej situácie? Čo potom povieme ľuďom, sorry, ale rekonštruovali sme Pioniersku 4 za tri milióny,“ pýta sa Majerčíková. „Možno keby v minulosti nebol prijatý megalomanský úver, tak by sme sa dnes nemuseli naťahovať kvôli veciam, ktoré sú v súčasnosti potrebné,“ uviedol Strmeň.

Mestský poslanec Milan Hašan povedal, že nemôže súhlasiť s takýmto návrhom, keďže by sa z úveru nemohli realizovať opravy toho najnutnejšieho a urobila by sa len škrupinka a vnútro by zostalo v katastrofálnom stave. „Tá škrupinka nám do budúcna prinesie 30 % úspory energie. Prečo tak dobre hospodári Pionierska 2 s takým istým príspevkom na žiaka? Prečo môže vymeniť palubovku v telocvični či natrieť strechu? Lebo im to financie z energetických úspor, ktoré sme s touto škrupinkou dosiahli umožňujú,“ oponoval Demian. „Ak tá škola nie je staticky v poriadku, tak tam neučme. Ja si myslím, že zateplenie a strecha sú potrebné a budem hlasovať za,“ povedal mestský poslanec Dušan Švantner.

Riaditeľka vďačná za čokoľvek

„Budem veľmi vďačná za čokoľvek, čo pre našu školu spravíte,“ uviedla riaditeľka ZŠ s MŠ Karola Rapoša, Danka Jarabová. Technický stav budovy zhodnotila ako kritický. Potvrdila, že najhoršie je na tom kanalizácia. Okná a zateplenie by im určite pomohli, pretože by usporili peniaze na niečo iné. „Mne je naozaj jedno, či bude prijatý úver, alebo dostaneme peniaze z eurofondov, ja budem vďačná za čokoľvek, čo pomôže zlepšiť technický stav budovy, pretože naše deti si zaslúžia vzdelávať sa vo vhodnom prostredí.“

Poslanci po dlhom rokovaní úver neschválili. Zo sedemnásť prítomných poslancov hlasovalo v prospech úveru päť poslancov a jedenásti boli proti. Zároveň schválili návrh poslanca Abela na vykonanie všetkých potrebných príprav pre úspešné zapojenie sa do výzvy na rozvoj školstva, z ktorej môže byť financovaná rekonštrukcia tejto školy.