Lekár Mačkin zachraňoval životy po nešťastí v Polomke: Energiu si dobíja z prírody

Mestskí poslanci sa rozhodli pri príležitosti životného jubilea 60 rokov udeliť Cenu mesta Brezna za rok 2013 lekárovi Jánovi Mačkinovi za záslužnú činnosť v prospech obyvateľov mesta Brezna a regiónu Horehronia. „Som, samozrejme, poctený. Konečne sa cítim ako Brezňan, že som bol Breznom uznaný,“ povedal po prebratí ocenenia. „Nečakal som to. Odovzdávanie cien bolo strašne krásne, nemalo to chybu, program a atmosféra boli fantastické.“

Doktora z neho chcela mať mama

Ján Mačkin sa narodil v Pohorelej. Vyštudoval Lekársku fakultu na Univerzite Komenského v Martine. „Mama chcela, aby som bol lekár a potom som už chcel aj ja,“ hovorí s úsmevom Mačkin. Po vysokej škole jeho kroky viedli do Nemocnie s poliklinikou v Brezne. Najskôr na anesteziologicko resustitačné oddelenie a potom na oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny, kde je v súčasnosti primárom. „Celý život robím v Brezne, od sedemdesiateho siedmeho až doteraz.“ Priznal, že zažil aj komplikované chvíle, keď už mal podané žiadosti aj inde, ale nakoniec zostal verný Breznu. Ako hovorí, je tu doma. Zároveň je milovníkom našej prírody. Svoje vzdelanie si neustále dopĺňa. V roku 2000 sa napríklad stal absolventom európskej nadácie pre vzdelávanie v anesteziológii.

Bol pri založení a budovaní lôžkového anesteziologicko resustitačného oddelenia, ktoré bolo slávnostné otvorené v roku 1997. Po nešťastí na železničnom priecestí v Polomke v roku 2009 viedol organizáciu zdravotníckej pomoci v breznianskej nemocnici. Za profesionálne zvládnutie záchrany ľudských životov dostal ďakovný list od vtedajšieho ministra zdravotníctva, Richarda Rašiho. Minulý rok získal tiež bronzovú medailu Slovenskej lekárskej spoločnosti za zásluhy.

Je predsedom nadácie Záchranka pre Horehronie, ktorá v roku 1995 za pomoci sponzorov kompletne vybavila zdravotníckou technikou zdravotné vozidlo záchrannej služby v Brezne. V roku 1979 sa stal zakladajúcim členom základne Slovenského Červeného kríža v horskej službe. Je nositeľom zlatého odznaku horskej služby. Jeho srdcovkou je hrebeň Nízkych Tatier. Dlhodobo bez nároku na odmenu vykonáva funkciu školiteľa prvej predlekárskej pomoci.

Zažil ľudské šťastie aj tragédie

Je dlhodobým členom miestneho spolku Slovenského Červeného kríža a predsedom územného spolku Červeného kríža v Banskej Bystrici. Podieľa sa na organizovaní bezplatného darcovstva krvi. Zaslúžil sa o založenie Lions clubu Brezno, kde do roku 2011 vykonával aj funkciu prezidenta. Za charitatívnu činnosť tohto klubu získal aj ocenenie.

„Všetky činnosti, ktoré robím, mi prirástli k srdcu,“ uviedol Mačkin. Ako však pokračoval jeho práca si vyžaduje množstvo psychickej energie a tú si musí z niekadiaľ brať. „Ak nevravím o rodine, to je samozrejmosť, mám nádhernú rodinu, tak beriem energiu z prírody. Či je leto, či je zima, keď neslúžim, tak musím ísť hneď do prírody, neskutočne ma to nabíja. Energia sa mi tak vracia naspäť a môžem potom pomáhať svojim pacientom.“ Robí všetky možné športy od behania, cez lyžovanie, cyklistiku, turistiku až po skialpinizmus. „Môj obľúbený kopec je náš Ďumbier, to je jasné, to je moja láska, ale musím úprimne povedať, minulý rok som začal na bicykli objavovať Poľanu, neskutočne krásne prostredie, myslím si, že máme byť na čo hrdí, do sveta treba ísť hľadať také nádherné prostredie.“

My sme sa ho spýtali aj na nezabudnuteľný zážitok z praxe. „Za moju životnú prax som zažil toľko ľudských osudov, toľko nešťastia, ale aj šťastia, že je ťažko niečo z toho vybrať.“ O najsilnejšom zážitku sa mu však ťažko hovorí, pretože sa týka jeho vlastnej rodiny. „Ja tom si totižto zresustitoval vlastnú manželku.“