Kulturista Maroš Siman z Pohorelej: Z pivničnej posilňovne na majstrovstvá sveta

Kedy ste sa začali venovať kulturistike?
Cvičím už desať rokov, no prvýkrát som sa postavil na súťažne pódium v roku 2006.

Prečo ste si vybrali práve kulturistiku, čím vám učarovala?
Hrával som futbal, hokej, trochu som sa venoval aj atletike. Potom začalo kamaráti zo základnej školy trénovať s činkami v “pivničných“ posilňovniach. Chcel som to skúsiť aj ja a pomohlo k tomu aj to, že som spoznal môjho terajšieho trénera Petra Bellu, ktorý je dodnes mojím vzorom.

Ako vyzerá bežný deň kulturistu a deň, keď sa pripravujete na súťaž?
Je to viac-menej všetko o odriekaní, tvrdej diéte a tréningu a moje heslo znie “sústavnosť“, lebo bez nej sa tento šport podľa mňa robiť nedá. Môj deň vyzerá úplne normálne až na to, že častejšie jem, asi 8-krát do dňa, a to hlavne kuracie, morčacie prsia, ryby, vajíčka, tvaroh, ryžu a na kilá zeleninu :).

Aké boli vaše začiatky?
Začiatky boli, myslím si ako u chlapca z dediny, klasické – jedna lavička, jednoručky a nejaká tá hrazda. Išlo skôr o hrubé ruky a veľký hrudník. Ja to volám taká klasická dedinská filozofia pri cvičení, ale spomienky na toto obdobie sú pre mňa vždy výnimočné.

Ktoré svoje úspechy považujete za najvýznamnejšie a najviac si ich ceníte?
Cením si každý úspech, ktorý som dosiahol, samozrejme, prvá súťaž sa zapíše športovcovi do pamäti asi najviac. Bola to Banskobystrická grand prix, kde som skončil tretí v kategórií juniorov (2006), no za naj úspech považujem tohtoročnú nomináciu na majstrovstvá sveta v Paríži, ktoré sa konajú tento týždeň. Musím však poznamenať, že moje úspechy nemôžem pripisovať len sebe, lebo bez rodičov, starých rodičov, brata, trénera a všetkých kamošov, ktorí ma podporovali by som sa na pódium nikdy nepostavil.

Nedávno ste vyhrali Scitec Nutrition Natural Cup 2013 v kategórii muži nad 180 cm, aká je vaša ďalšia méta, ktorú chcete dosiahnuť?
Ďalšou métou bola Kežmarská pohárová súťaž, ktorá bola spojená s nomináciou na MS naturálnych kulturistov v Paríži (UIBBN), kde som sa nominoval, čiže som si splnil sen.

Čo by ste poradili mladým Brezňanom, ktorí by sa chceli venovať tomuto športu?
Moja rada je myslím jednoduchá, verím že tento šport ma veľa obdivovateľov medzi mladými chlapcami a možno aj dievčatami, a teda prešiel by som k tej rade, ktorá znie “netreba hľadať cestu, prečo sa niečo nedá robiť, ale skôr ako sa k cieľu dá priblížiť“. Potom všetko ide a neverím tomu, že ak niekto ide pevne za svojim cieľom, že ho nedosiahne.

Foto: Maroš Siman