Dlho ukrývané fotografie okupácie Brezna v auguste 1968: Autor pri ich získavaní zažíval krušné chvíle
Ubehlo 46 rokov od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Okupované bolo aj Brezno. Prinášame autentické svedectvo Daniela Rakytu, ktorý všetko zaznamenal aj na svoj fotoaparát. No jednoduché to nebolo.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Sovietske vojská sa u nás zostali 23 rokov. Okupácia zmarila demokratizačné procesy a nastolila politiku normalizácie. Invázia sovietskych vojsk v Československu si vyžiadala takmer sto obetí. Ako to vyzeralo v Brezne? Okupáciu v našom meste zdokumentoval pamätník Daniel Rakyta.
Zásobili sa potravinami
„Správu o v páde vojsk som počul v noci v rozhlase po drôte v závodnom internáte Mostárne Brezno a bol som z toho šokovaný, myslel som si, že je to zlý sen,“ začína svoje rozprávanie Daniel Rakyta. Vtedy pracoval v podniku Mostáreň a ráno nastúpil riadne do zmeny. Podvečer sa ako mnohí iní Brezňania išiel pozrieť na námestia, keď prichádzali vojská.
„Každý sa z roboty ponáhľal domov, zabezpečiť si rodinu a nakúpiť nejaké zásoby potravín. Tí zvedaví išli na námestie a rôznymi spôsobmi dávali najavo svoj odpor proti okupantom. Zásoby som si urobil aj ja, lebo som nevedel, čo v tejto hektickej dobe bude diať,“ spomína Rakyta.
S fotoaparátom vyšiel do ulíc
Z pádu vojsk bol rozhorčený a smutný, no neváhal ani minútu. „Bolo sa treba okamžite rozhodnúť čo robiť, lebo udalosti boli z hodiny na hodinu dramatickejšie. Zobral som fotoaparát Flexaret a išiel som do ulíc. Podarilo sa mi „uloviť“ mnoho snímok, ktoré som roky ukrýval, lebo počas normalizácie sa to nedalo uverejniť,“ priblížil situáciu Rakyta.
Mnoho z týchto fotografii v roku 1990 a 2008 vystavovalo Horehronské múzeum a pri príležitosti 40. výročia okupácie tiež Národné muzeum v Prahe na výstave „…a přijeli tanky“.
V breznianskej Mostárni sa vtedajších augustových dňoch podieľal na vydávaní letákov a časopisu Hlas Horehronia. Päťčlenný kolektív bol za túto činnosť trestne stíhaní za hanobenie republiky a jej predstaviteľov. „Mali sme šťastie lebo prezident republiky Ludvík Svoboda nám v roku 1971 udelil milosť. Toto obdobie bolo pre mňa problematické, lebo po tom všetkom som mohol niekoľko rokov písať do novín len pod skratkou,“ uviedol Rakyta.
Horúce chvíle
Aj po 46. rokoch vyvolávajú v autorovi jeho fotografie z okupácie rôzne pocity. „Pri ich získavaní som zažil aj trpké chvíle, keď nad Baldovským mostom, kde bolo sústredených niekoľko transportérov a tankov a kde sa konali „horúce dialógy“ medzi okupačnými vojakmi a obyvateľmi nášho mesta, vytiahol na mňa sovietsky veliteľ pištoľ a mal som naozaj čo robiť, aby som mu ušiel a nezobral mi negatív filmu,“ opisuje svoje zážitky Daniel Rakyta.
Ako ďalej dodal nezabudnuteľné boli preňho aj chvíle, keď cez križovatku pri mestskom úrade prechádzali sovietske vozidla a keďže tam boli položené kvetináče s fotografiami Dubčeka a Svobodu museli ich obchádzať. „To všetko sa mi podarilo nasnímať,“ uzavrel.
Foto: Daniel Rakyta
