Breznianski poslanci spomínajú na školské časy: Takto sme drali lavice!
Školský rok sa skončil. Študenti si môžu užívať voľné letné dni. Pri tejto príležitosti sme oslovili našich mestských poslancov a zisťovali, ako si spomínajú na časy, keď ešte navštevovali školu.
Po celoročnom vysedávaní v škole si môžu školáci užívať zaslúžené dva mesiace voľna. Rozhodli sme sa trochu zaspomínať na časy, keď v školských laviciach sedeli poslanci nášho mesta.
Mladé rebelanstvo
„Špekulant, čo sa mi páčilo som sa učil, čo sa mi nepáčilo, som sa neučil,“ odpovedá s úsmevom na otázku, aký bol žiak, mestský poslanec Ján Králik. Čistý jednotkár na ZDŠ-ke nebol, ale vždy bol na konci roka vyznamenaný. Na strednej to podľa jeho slov bolo aj horšie, ale zmaturoval s vyznamenaním. So školských predmetov mal rád geografiu, vedel sa orientovať v mapách. Nikdy nemal problém ani s matematikou. Najviac zo všetkého sa mu však páčil telocvik. Ako pokračoval, nefungovali na počítačoch, ale boli vonku na hriskách, lyžovali či korčuľovali. Šport bol jeho prioritou až po koniec gymnázia. Telovýchovu chcel študovať aj na vysokej škole. Uvedomil si však háklivosť tohto živobytia vzhľadom na možné úrazy. „Keďže som mal trošku toho estetického cítenia doslova na poslednú chvíľu, som sa rozhodol ísť študovať architektúru,“ opisuje Králik.
A aké predmety v škole naopak nemusel? „Nikdy som nemal rád niečo, čo som vedel, že v živote nebudem potrebovať, napríklad latinské názvy.“ Kvôli nim mal s pedagógmi dokonca vykopanú vojnovú sekeru. V knihách sa totiž nachádzali odvolania, podľa ktorých študenti, ktorí nemienia študovať biológiu na vysokej škole, ich ovládať nemusia. „Držal som sa knihy. Veľakrát som sa kvôli tomu dostal do rozporu s pedagógmi, lebo som povedal, nie, ja sa to učiť nebudem aj keby mi x pätiek za to napísali,“ smeje sa Králik. Ako dodal, nemal rád diktáty.
Prvé lásky z tanečnej
„Na moje žiacke a študentské roky spomínam nesmierne rada. Bola som žiačkou Základnej školy na Pionierskej ulici 2. Dennodenne som kráčala s taškou na chrbte zo starého Mazorníka do mesta. Učenie, získavanie nových vedomostí bolo pre mňa prirodzenou túžbou a samozrejmosťou,“ spomína mestská poslankyňa Eva Wolframová. Po škole stíhala ešte hodiny klavíra aj krúžky. Popritom s kamarátmi Ivanom Muriňákom, Martinom Detvanom, Jožkom Lukáčom neskôr Milanom Macuľom, Zdenom Mirilovičom. Vladom Kmeťom založili hudobnú skupinu Junior. „Zožali sme víťazstvá na celoslovenských hudobných súťažiach, hrávali sme na Zrazoch mládeže i mladým do tanca. Z toho obdobia je i dodnes „živé“ na youtube dueto, spoločná pieseň s Palim Haberom,“ prezrádza Wolframová.
Ako nám povedala, bola jednotkárka. Na breznianske gymnázium ju zobrali bez prijímačiek. Na všetky predmety spomína rada. Neobľúbený nemala, ale skok cez kozu, koňa či šplhanie na lane neboli jej šálkou kávy. „Na gymnáziu sme mali možnosť chodiť do populárnu tanečnej, kde sme okrem tanca a základov spoločenského správania stretli i prvé študentské lásky,“ priznala Wolframová. „Všetkým žiačikom, študentom želám krásne študentské roky, takých učiteľov života, spolužiakov a priateľstvá, aké som mala ja, ktoré sa navždy vryjú do srdca a sprevádzajú už celým životom.“
Škola výzvou
„Škola bola a dúfam, že ešte dlho bude súčasťou môjho života. Takto ku koncu školského roka vždy v spomienkach zablúdim k školským časom predovšetkým na základnej a strednej škole,“ priznala mestská poslankyňa Martina Daxnerová. Na základnú chodila na Mazorníku. Školu brala vždy zodpovedne, tak ju k tomu viedli rodičia. „Ešte dnes si spomínam na moju prvú päťku. V ten deň som nechcela ísť ani domov zo školy.“ Radila sa k lepším žiakom. Sem-tam sa objavila nejaká dvojka na vysvedčení. „Najradšej som mala zemepis a najmenej slovenčinu, nemčinu, fyziku a chémiu.“
Obchodnú akadémiu v Brezne skončila s vyznamenaním. „Ekonomickú fakultu UMB v Banskej Bystrici takisto s vyznamenaním, aj keď „bifľoška“ som nikdy nebola, nejako ma to len proste bavilo,“ uviedla Daxnerová. Momentálne je študentkou doktorandského štúdia na EF UMB a za sebou má úspešne prvý ročník. „Moja mamina hovorí, že som večný študent a má pravdu, keďže som si tento týždeň podala prihlášku na Vysokú školu ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. V školskom prostredí sa jednoducho cítim prirodzene a každá skúška je pre mňa výzvou.“ Ako dodáva, študuje lebo chce, nie preto, že musí. „Je to pre mňa spôsob, ako nezostať na mieste. V živote však nie je dôležité, aké ste mali známky a koľko titulov máte, ale to akým človekom ste,“ dodala na záver.
Známky nie sú všetko
Medzi žiakov s lepšími výsledkami sa radil aj mestský poslanec Tomáš Abel. „Na základnej škole Pionierka 4 som mál rád matematiku, dejepis a telesnú výchovu. Zúčastňoval som sa rôznych školských, okresných a krajských súťaží najmä v matematike a športe.“
Ako ďalej prezradil, najkrajšie spomienky má na štúdium na Gymnáziu Jána Chalupku a na Právnickej fakulte v Košiciach. Na vysokej mal najradšej ústavné a trestné právo či slovenské dejiny. „Myslím si, že na škole sa netreba sústrediť len na známky, ale predovšetkým na to, čo sa naučíte a čo vás skutočne baví a napĺňa. Je lepšie v nejakej oblasti vynikať, ako vedieť o každej niečo, ale nič poriadne,“ nazdáva sa Abel.
S prehľadom
„Ja som všetky školy prechádzala „s prehľadom“, dokonca aj vysokú školu som skončila s červeným diplomom, a to aj napriek tomu, že som nepatrila k „bifľošom“. Mám dobrú pamäť, takže som sa nemusela veľa učiť,“ povedala mestská poslankyňa Mária Majerčíková.
Nikdy nemala rada matematiku, fyziku, chémiu. Priznala však, že to možno bolo aj vďaka vyučujúcim. Problémom však pre ňu nebolo napísať akýkoľvek sloh. Na strednej ju bavili ekonomické predmety. „Všetkým školákom prajem dobré vysvedčenia a nezabudnuteľné prázdninové zážitky,“ dodáva s úsmevom Majerčíková.
Foto: ilustračné
