Málo známa história vily pod Urpínom
Keď chcete ísť na prechádzku na Kalváriu od Kapitulskej ulice, musíte prejsť okolo dvoch zaujímavých objektov. Prvým z nich je postmodernistický dom, medzi ľuďmi nazývaný aj "čarodejný" a druhým je polorozpadnutá a spustnutá stavba, ktorá s
Datovanie vzniku tejto vily k roku 1650 sa zdá byť príliš opatrné. Rokom 1546 sa totiž začína doba erárnej správy Banskobystrického mediarskeho podniku, ktorej prvým významným počinom bolo budovanie centralizovanej surovej tavby medi v Novej hute v Banskej Bystrici v lokalite Ihráč, poniže Huštáku. Jej výstavba sa zakladala na podstatnej zmene zásobovania drevným uhlím, vyrábaným zo splavovaného dreva na veľkých uhliskách pri Hrone. A to veľmi blízko vily! Preto možno zapochybovať, či by nejaký šľachtic v tomto dymom zahltenom priestore vybudoval nákladné a výzdobou skvostné dielo – letohrádok. Navyše sa stavba nachádzala v polohe mimo možnej vonkajšej ochrany, a to v období, keď sa mesto triaslo od strachu z Turkov. Tiež niet zvláštneho odôvodnenia pripisovať takéto dielo Jánovi Thurzovi (okrem aspektu finančných možností), či jeho synom a už vôbec nie Fuggerovcom. Vila preto vznikla pravdepodobne ešte skôr.
Ak by sme pátrali po staviteľoch tejto vily, môžeme zauvažovať o Matejovi Korvínovi, či jeho blízkemu okruhu šľachticov. Súvislosti najvyššej dvorskej kultúry a rozhľadenosti objednávateľa poukazujú práve na prostredie aristokracie vtedajšieho uhorského panovníckeho dvora Mateja Korvína. Konštrukčné systémy a tvaroslovná vicibrenosť poukazujú priam na najvyššie výdobytky vtedajšej syntézy architektúry a výtvarného umenia v Taliansku. Manželka Mateja Korvína, kráľovná Beatrix (1457 – 1508), totiž vyrastala na neapolskom kráľovskom dvore a na uhorský kráľovský dvor priniesla taliansku kultúru.
Umelecké centrum korvínovského Budína vyžarovalo „talianske idey“ al´antica do Prahy, Krakova, ba ešte skôr do moskovského Kremľa. Avšak zo zničeného Budína, Vyšehradu a Ostrihomu za tureckých vojen zostalo pramálo. Je však možné, že také veľké úsilie mecenášov umenia a budovateľov, akým bol tento panovnícky pár, sa neprejavilo na jeho obľúbených majetkoch, akými boli Zvolen a Banská Bystrica, nepostihnuté priamo osmanskými útokmi?
Vladimír Husák, gr
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice nájdete v časopise Bystrický Permon.