Jakub Forgács Rôzne Správy

Keď v Bystrici vyvesili zástavy. 17. november v spomienkach osobností revolúcie

Nežná revolúcia sa mnohým spája so 17. novembrom. Napriek tomu, pod Urpínom sa v tento deň pred 30 rokmi nediali žiadne veľké štrajky.

Ilustračný obrázok k článku Keď v Bystrici vyvesili zástavy. 17. november v spomienkach osobností revolúcie
9
Galéria

„Vtedy ešte nič nebolo jasné. 17. novembra sa niečo dialo v Prahe a nie tu,“ začal svoje spomínanie na osudný piatok Ivan Bača, vtedajší redaktor a člen Slovenskej rady Verejnosť proti násiliu (VPN). „Ja som večer prišiel z krčmy a keď som videl v televízii, čo sa deje, ako tam mlátia študentov, tak si hovorím, že už ide koniec,“ pokračoval v rozprávaní. „Vtedy sa do mňa všetci obuli so slovami "„Čo si ty, chuj? Dobre im je tak!“. A tí, čo mi to vtedy hovorili, boli neskôr veľkí revolucionári. Netvrdím, že som vedel, ako to dopadne, ale tak som vnútorne cítil, že toto už prehnali,“ doplnil Bača.

Vyvesili zástavu

„V piatok 17. novembra 1989 som v panelákovom byte, ako otec 12 a 1 – mesačných detí, počúval staré rádio. S kolegami sme sa stretli v nedeľu v reštaurácii Hron. Následne večer už Slobodná Európa hlásila výskyt československých zástav na dvoch budovách v Banskej Bystrici. Jednou z nich bola naša budova Lesoprojektu v Dolnej ulici,“ zaspomínal si Milan Lichý, zakladajúci člen Strany zelených.

Ako doplnil, diania v banskobystrickej občianskej iniciatíve VPN sa zúčastňoval len sporadicky, mal totiž vtedy celkom jasno v tom, že prišiel čas založiť zelenú stranu. „Na pracovisku to však bežalo a naša bystrická skupinka bola v podstate najradikálnejšou v rámci celého Lesoprojektu s celoslovenskou pôsobnosťou s ústredím vo Zvolene,“ poznamenal Lichý.

Cestou do Budapešti

„Večer som sa v byte na banskobystrickom sídlisku chystal na nočný vlak do Budapešti. V sobotu tam mal začať zakladajúci zjazd maďarskej Strany zelených. So skupinou najmä bratislavských ochranárov – Paľom Šremerom, Maňom Hubom, Petrom Tatárom, Janom Budajom a ďalšími, sme už niekoľko mesiacov uvažovali o založení Strany zelených u nás,“ spomína Juraj Mesík, prvý predseda Strany zelených, podľa ktorého by sa taký krok nepochybne stretol s tvrdým odporom štátneho aparátu, ale cítili, že doba na otvorenú konfrontáciu s režimom dozrieva.

„Ako zvyčajne, večer pred odchodom som zapol rádio a cez praskanie a pískanie rušičiek na vlnách Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky som chytil slová a útržky viet o dianí vo svete. Hlas v rádiu vzrušene informoval o udalostiach dňa v Prahe, o pochode pražských študentov pri príležitosti Dňa študentstva, o mlátení bezbranných chlapcov a dievčat na Národnej triede. A o tom, že pri zásahu policajti zabili človeka,“ pokračoval Mesík.

Ako povedal, práve správa o zabití študenta – pamätníci vedia, že bola vyfabrikovaná a zrejme mala poslúžiť na zastrašenie búriacej sa mládeže – mala na neho elektrifikujúci účinok. „Udalosti nasledujúcich dní ukázali, že zďaleka nie len na mňa. Do Budapešti som vyrážal so vzrušujúcim pocitom, že po Poľsku, Maďarsku, východnom Nemecku a dokonca aj Bulharsku, kde sa už komunizmus začal rúcať, sa vývoj konečne začína hýbať aj v Československu,“ dodal Mesík.

Inštrukcie v obálke

Jeho slová potvrdzuje aj Milan Zajac, niekdajší člen VPN, neskôr Strany zelených. „Veľká lož o smrti Martina Šmída zelektrizovala celú republiku a aj mňa. Ihneď som volal do Prahy priateľovi z vojny, s ktorým som sa asi rok predtým stretol v Tatrách, aby som zistil, čo sa v Prahe deje. Odpoveď mi prišla do práce vo veľkej obálke asi v utorok alebo stredu. Odosielateľom bol výskumný ústav, v ktorom pracoval. Boli tam dokumenty Občianskeho fóra a najdôležitejšie kontakty pre styčné osoby, nejaké návody, ako zakladať bunky Občianskeho fóra,“ prezradil Zajac.

Pozrite si v priloženej fotogalérii aj historické zábery z Generálneho štrajku v uliciach Bystrice!

Generálny štrajk na banskobystrickom Námesti SNP v novembri 1989
9
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie