Heavy metal, Plíhal aj Nohavica. Čo všetko sa v Bystrici počúvalo za totality?
Minulý režim hudobníkom veľmi neprial ani pod Urpínom. S akými obmedzeniami sa stretávali a čo všetko sa zachovalo v spomienkach skôr narodených Bystričanov?
Hoci komunistický režim umelcom veľmi neprial, napriek tomu si ich diela našli cestu medzi ľudí. V Banskej Bystrici tvorilo, ale aj koncertovalo množstvo známych hudobníkov, ktorí sa nebáli hrávať to, čo je ich srdcu najbližšie. A tak si Banskobystričania mohli užiť bigbít, folk a dokonca aj heavy metal.
Dva litre rumu
„V roku 1985 som v kotolni objavil skupinu, ktorá si hovorila Elektrické kreslo, začal som ju manažovať a vymyslel som jej meno Hematit, keďže to boli študenti a kotolníci. Ako dramaturg Domu kultúry som túto skupinu zastrešil a vznikla slovenská heavy metalová legenda,“ spomína Maroš Krajčovič.
„V Dome kultúry sme uvádzali Nohavicu na vypredanom koncerte niekedy okolo roku 1986. Hral aj s Karlom Plíhalom a mňa to stálo dva litre rumu, ktoré skonzumovali v priebehu koncertu. Ešte v roku 1984 som organizoval pod hlavičkou Rocko zamier! mini festival, kde hrali aj zakázané zoskupenia z Prahy (napr. Pumpa),“ pokračoval Krajčovič so slovami, že tých výjazdov a koncertov bolo do Banskej Bystrici niekoľko. „Dokonca sme chodili po Slovensku ako dvojička Pumpa a Hematit,“ doplnil.
Pod dohľadom ŠtB
„Doma sme tajne počúvali Voice of America, Free Europe, Radio Luxemburg. Hovorili sme s mladými ľuďmi a dokonca, dnešný vedúci Katedry histórie na UMB mi ako študent prišiel oznámiť, že 16. novembra 1989 sa bude konať demonštrácia študentov v Bratislave,“ povedal. Ako spomenul, priamo ich neburcoval, človek vtedy neveril nikomu, pretože dokonca v každej skupinke mladých, či to boli hudobné skupiny alebo mladí divadelníci, vždy sa tam nachádzal niekto, kto bol buď rodinne, alebo inak napojený minimálne na políciu a pred tými si držali ústa.
Aj v oficiálnych štruktúrach sa podľa Krajčoviča darilo aj režimom nechceným verejným podujatiam. „Takým bol napríklad aj ostro sledovaný festival Zarprášenými cestami, ktorého som bol šesť rokov dramaturg a uvádzali sme tam všeličo. Vždy, už pár týždňov dopredu bol pod dohľadom "eštebákov“. Z PKO som musel odísť, lebo som uvádzal skupiny Citron, Demikát, Tublatanka, čo nebolo vedeniu po vôli," prezradil Krajčovič, no ako dodal, napriek všetkému sa mu podarilo dostať nechcený Hematit do Slovenského rozhlasu, kde nahrali niekoľko skladieb, ktoré boli aj vysielané.
Platne menili v klube
Na kultúru v meste pod Urpínom si spomína aj Banskobystričan Milan Lichý, jeden zo zakladateľov vtedajšej Strany zelených. „Nejakým nezavislým klubom, podobným dnešným, bola snáď krčmová pospolitosť U Raka, ľudovo aj Jama, kde sa odohrávali aj kontakty na pražskú Jazzovú sekciu a dobré knihy a muziku. Inak to bolo skôr len v súkromí,“ povedal Lichý, podľa ktorého v tej dobe v Banskej Bystrici fungovali príliš aktívni úradníci, ktorí do mesta a kraja len tak hocikoho nepustili.
„V Raku si naša vlasatá menšina dohadzovala pásky a platne s džezovou, rockovou, folkovou muzikou a prefotené, či preklápané knihy,“ pokračoval Lichý. Ako doplnil, dodnes má doma ručne prepísané zbierky bítnických básnikov ako Ferlinghetti či podobne, aj iné, tzv. indexové (Hrabě, Gellner). „Mám aj zošiť ručne prepísaných Krylových piesní a kotúčové magnetofónové pásky s koncertami Mertu, Hutku, Nosa, Nohavicu, Plíhala, Združenia Šafrán, Lutku, Třešňáka, Soukupa, Dobeša, Janotu, Hlasa, Mišíka, Pražského výberu, Bluesberry a podobne,“ priznal.
V Banskej Bystrici podľa jeho slov fungovala aj „nezávislácka“ muzika. „V šesťdesiatych rokoch to bol jazz a swing a prvá bigbítová skupina The Electric s legendárnym spevákom Mirom Helcom, v roku 1968 dokonca prebiehali bigbítové omše v Katedrále, gitarovalo sa aj na Tržnici. V roku 1971 vznikla jedna z prvých slovenských country kapiel The Riders – Jazdci, ale pôsobili tu aj folkoví hudobníci ako Samo Ivaška, folk – rocková Kolomaž s Mirom Pazderom, či už spomínaný metalový Hematit,“ vymenúva Lichý, podľa ktorého sa u nás v Bystrici také tie tvrdšie protestné piesne nejako často verejne nehrávali, snáď len nejaký ten underground koncom osemdesiatych rokov a domáce punkové kapely. „Inak sa viac nosilo z Česka“ dodal.
V priložených fotogalériách nájdete zábery bystrického Tuzexu aj úchvatnej ľudskej reťaze, ktorá spojila Bystricu so Zvolenom!
