Ilustračný obrázok k článku FOTO: Spoznáte známu obec pri Bystrici? Kedysi ju nazývali aj Maslový vŕšok
8
Galéria
Zdroj: TASR

FOTO: Spoznáte známu obec pri Bystrici? Kedysi ju nazývali aj Maslový vŕšok

Je o stovky metrov vyššie položená ako Bystrica a nepreteká ňou žiadny potok. Prvá písomná zmienka o obci pod menom Persen sa datuje rokom 1407.

Rôzne Správy
Rôzne Správy

FOTO: Spoznáte známu obec pri Bystrici? Kedysi ju nazývali aj Maslový vŕšok

Je o stovky metrov vyššie položená ako Bystrica a nepreteká ňou žiadny potok. Prvá písomná zmienka o obci pod menom Persen sa datuje rokom 1407.

Ilustračný obrázok k článku FOTO: Spoznáte známu obec pri Bystrici? Kedysi ju nazývali aj Maslový vŕšok
8
Galéria
Zdroj: TASR

Hoci je obec Horné Pršany vzdialená od centra Banskej Bystrice len desať kilometrov a od jej sídliska Radvaň ešte menej, v jej atmosfére vôbec necítiť vplyv mesta. Podľa miestnej kroniky z roku 1928 sa dedina volá Pršany „nepochybne preto, že tu často prší“. Nepreteká ňou žiadny potok.

Prvá písomná zmienka o nej pod menom Persen sa datuje rokom 1407, neskôr Persan, Prssan, Persiny či Prschen a napokon v roku 1920 Horné Pršany. V posledných desaťročiach sa počet obyvateľov pohybuje medzi 380 až 400. Veľa nových stavebných pozemkov nemá a ľudia, ktorí chcú žiť na vidieku, ale zároveň chcú mať blízko k nutným verejným službám, volia odkúpenie a prerábanie staršieho domu. Obecný rozpočet sa pohybuje od 100 do 110.000 eur.

Kto smeruje do Pršian, ide stále do kopca. Obec leží v nadmorskej výške 635 metrov nad morom, mesto pod Urpínom má „len“ 362 metrov nad morom. Kedysi ju prezývali „Maslový vŕšok“. V takmer každom dome totiž mali dve – tri kravy i ovce a miestne ženy, ktoré chodievali slúžiť do mesta, si privyrábali predajom masla, mlieka či tvarohu.

„Keď nastal rozvoj baníctva a spracovania rúd v Banskej Bystrici a okolí, začala sa táto časť Kremnických vrchov využívať na ťažbu dreva do baní a spracovanie na drevené uhlie, potrebné do hút a hámrov na tavenie rúd. Okolité lesy ponúkali množstvo dreva a predkovia nedbali ani na to, že sa na Pršanoch nenachádza výdatný potok a založili si uhliarsku osadu. Uhliarstvom sa živili tri-štyri storočia, najmä za rozmachu Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti. Na výrobu dreveného uhlia nadväzovalo ďalšie zamestnanie Pršancov – povozníctvo, ktoré pretrvalo až do polovice 20. storočia. Po útlme ťažby a spracovania rúd sa chlapi začali venovať drevorubačstvu, chovu dobytka a poľnohospodárstvu, hoci pôda na horských svahoch bola málo výnosná. V prvej polovici 20. storočia sa začali rozmáhať remeslá ako obuvníci, murári, stolári, debnári. Mladé dievčence chodili do služby do bohatých sedliackych, meštianskych či židovských rodín, po čase aj do tovární,“ priblížil históriu dediny starosta Ivan Dobrota.

V Horných Pršanoch sa dočkali vodovodu až po skončení vojny, dovtedy brali vodu zo studní alebo z potoka vzdialeného dva až tri kilometre. V roku 1947 už mali nielen vodu, ale sa tam aj svietilo vďaka zapojeniu do elektrickej siete.

Podľa dobových dokumentov počas svojho pôsobenia na radvanskej fare štúrovský básnik Andrej Sládkovič založil v Horných Pršanoch v roku 1858 cirkevnú evanjelickú školu. Drevenica neskôr doslúžila, a preto v roku 1907 postavili v obci novú ľudovú školu, ktorá ako malotriedka fungovala až do roku 1975. Odvtedy deti dochádzajú do banskobystrickej základnej školy v Radvani.

Pozrite si v priloženej fotogalérii zábery Horných Pršian!

V OBRAZOCH: Horné Pršany zachytené na fotkách
8
Galéria
Zdroj: TASR
Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Magazín