FOTO: Nezvyčajné dobrodružstvá Bystričana Marcela: Na bicykli do Ríma za 5 eur

Foto: Marcel Dobrocký

Bystričan Marcel Dobrocký (23) už štvrtý rok študuje v Brne. Krátko po začiatku štúdia však objavil krásu cestovania na bicykli a začal uvažovať o svojej prvej ceste. „Keďže som si to hneď nechcel urobiť veľmi náročným, ako cieľ som si zvolil okolité „jednoduché“ krajiny – Rakúsko a Taliansko, konkrétne trasu Brno-Rím. Časom som sa dostal k samotným prípravám a ako u mňa býva zvykom, zobral som ich asi až príliš vážne. Postupne som sa totiž dopracoval k totálnej zmene svojho životného štýlu,“ začal svoje rozprávanie o dobrodružnej ceste Marcel.

Keďže život na bicykli pochopiteľne neponúka pohodlie, na aké bol zvyknutý, rozhodol sa svoju hranicu komfortu o niečo znížiť.„Posteľ som vymenil za tvrdú podlahu, na skúšobných výjazdoch som si skúsil spánok pod hviezdami, v daždivom počasí aj pod mostmi. Na nejaký čas som prestal piť kávu a čaj, aby som sa zbavil závislosti na kofeíne, a samozrejme, nechýbala ani pravidelná fyzická príprava,“ vymenoval.

Jedlo z košov

Zostávali už len otázky spojené s jedlom, na ktoré sa pár mesiacov pred odchodom sama ponúkla odpoveď. „Nezávisle na mojich cestovateľských plánoch som sa začal zaujímať o problematiku plytvania jedlom v dnešnej extrémne konzumnej spoločnosti. Situácia je naozaj nepochopiteľná – v každej časti potravinového reťazca sú vyhodené kvantá kvalitného jedla, zatiaľ čo viac ako desatina populácie umiera hladom,“ povedal so slovami, že to ho viedlo až k vyberaniu kontajnerov za supermarketmi, zvyčajne plných absolútne bezchybných potravín, ktoré by inak často skončili na smetisku.

Ako poznamenal Marcel, hrabanie sa v košoch určite nie je ani čiastočným riešením problému plytvania, no istým spôsobom to upozorňuje na absurdnosť súčasnej situácie, čo koniec koncov môže viesť k ozajstným riešeniam. „Pre mňa táto skúsenosť mala však aj iný význam – vybudoval som si úplne nový vzťah k jedlu, zabudol som na jeho peňažnú hodnotu, naučil som sa menej zhromažďovať, viacej sa deliť,“ dodal.

„V Brne som si s trochou snahy dokázal čisto z odpadu zostaviť pomerne zdravý vegánsky jedálniček. Napadlo mi, že v bohatších krajinách by som si teda mohol žiť ako kráľ. Po overení tejto teórie som sa rozhodol realizovať menší experiment – zvládnuť celú cestu z Brna do Ríma bez minutia jediného centu. Z hotovostnej rezervy 25 eur som si do cieľa nakoniec doniesol 20 eur. Na jedlo ani nocľah som však nemíňal, tých 5 eur som dal za lístok na vlak cez tunel v Rakúsku – išlo o približne osemminútovú jazdu cez hlavný alpský masív, inak neprejazdný pre bicykle či autá,“ vysvetlil.

Vyše 4000 km

Cesta do Ríma bola so všetkými zachádzkami dlhá 2000 km a trvala mu 18 dní. „Už behom cesty som sa však rozhodol, že budem pokračovať ďalej na juh. Nakoniec som sa otočil až v najjužnejšom bode Apúlie (opätku Talianska),“ povedal Marcel so slovami, že naspäť do Brna sa vrátil po 40 dňoch cesty (10. augusta až 18. septembra) a tachometer ukazoval niečo cez 4000 km.

Keď sa ho kamaráti a známi pýtali, prečo sa vybral práve do Ríma, zvyčajne odvetil, že má chuť na pravé talianske presso. „To som si samozrejme ihneď po príjazde kúpil a tým som celý môj experiment s cestovaním zadarmo ukončil. Z návštev kaviarní sa až do návratu domov stal pravidelný zvyk a hotovosť som teda v priebehu druhej polovice cesty minul celú,“ vysvetlil. Ako doplnil, náklady navýšila aj kúpa novej reťaze a taktiež jediná návšteva potravín, ktorá sa nakoniec ukázala ako zbytočná, keďže nasledoval obrovský úlovok za neďalekým supermarketom. A samozrejme ďalšie kávy, ktoré po lístku na spiatočný autobus tvorili najväčšiu časť rozpočtu.

„Celkovo som teda na bicykli utratil okolo 50 eur, k čomu sa ešte pripočítala cena polovice spiatočnej cesty, ktorú som z dôvodu časovej tiesne musel absolvovať autobusom (Boloňa – Brno, 64 eur). V každom prípade bola cesta podstatne lacnejšia ako živobytie kdekoľvek v našich končinách,“ priznal.

Varenie na námestí

Zážitkov z cesty má Marcel mnoho, no ako sám priznal, najviac si užíval práve úplné drobnosti, ktoré sa slovami nedajú opísať – čerstvé ovocie zo stromov, výhľady na okúzľujúcu prírodu, noci pod čistou oblohou, zdolávanie kopcov v Apeninách…

Pokiaľ človek odmieta míňať peniaze, dostane sa do rôznych absurdných situácií. „Vo Florencii boli moje zásoby hotového jedla na hrane, tak som si večer na námestí varil zemiaky. Zaujal som istý párik prisťahovalcov z Filipín, ktorí sa so mnou dali do reči. Neskôr mi ponúkli jedlo a nocľah, ja som však slušne odmietol. Pani sa však napriek tomu vrátila do ich neďalekého bytu a doniesla mi banány a keksy. Proste „migračná kríza“ v plnej sile,“ povedal s tým, že sa mu nepodarilo vysvetliť, že si môže dovoliť aj pizzu, ako všetci navôkol, že má zemiaky proste rád. „Pizzu som samozrejme ochutnal tiež – z ešte teplých zvyškov nájdených v škatuliach rozhádzaných po celom centre Neapolu,“ dodal.

„Väčšina zážitkov je úzko spätých s ľuďmi, ktorých som po ceste stretol. Nebol som totiž celú dobu bezdomovec, často som využíval štedrosť ľudí z komunít Warmshowers a Couchsurfing, ktorí si ma na jednu či dve noci prichýlili do svojich domovov a okrem poskytnutej pohostinnosti ma dokázali šokovať ich zaujímavými príbehmi a názormi,“ pokračoval s poznámkou, že je naozaj neuveriteľné, čo človek všetko dostane, pokiaľ sa len naučí pýtať.

Smelé plány

Ako sa dá predpokladať, vyskytlo sa aj mnoho náročných chvíľ, no svojím spôsobom si ich Marcel tiež užíval. „V Alpách som bojoval s neustálymi búrkami, na juhu ma zdržali dokonca záplavy, nechýbal ani nechcený kúpeľ po páde na zatopenú cestu. V Toskánsku neboli v okolí mojej trasy žiadne supermarkety, takže som bol dva dni odkázaný len na hrozno, černice a jablká nazbierané popri ceste,“ zaspomínal si so slovami, že bez ťažkostí by to však nebolo ono.

Ako mladý cestovateľ priznal, určite by tento štýl cestovania nemenil za žiadne hotely ani reštaurácie. „Nemyslím, že s podobnými nápadmi len tak skoro prestanem. Je to silná droga, už v Taliansku som uvažoval o plánoch na ďalšie leto. Tentoraz by som chcel na dvoch kolesách stráviť približne štyri mesiace – Pobaltie, ochutnávka Ruska a na záver okruh okolo Škandinávie vrátane zachádzky na Nordkapp. Ak to všetko dobre dopadne, po škole sa s radosťou vzdám akejkoľvek kariéry a pokúsim sa nejakú dobu viesť udržateľný život na cestách,“ dodal Marcel.

Celá trasa Marcelovej cesty

Brno – Znojmo – Krems – Linz – Salzburg – Bad Reichenhall (malá zachádzka do Nemecka) – Badgastein – Villach – Udine – Benátky – Boloňa – Florencia – Lucca – Pisa – Viareggio – Volterra – Siena – Pitigliano – Viterbo – Rím – Neapol – Pompeje – Sorrento – Amalfi – Agropoli – Palinuro – Lagonegro – Policoro – Taranto – Gallipoli – Leuca – Lecce – Ostuni – Bari – Foggia – Pescara – Macerata – Forli – Boloňa

Pozrite si v priloženej fotogalérii zábery Marcela z dobrodružnej cesty po Taliansku!