FOTO: Bystričan Martin má poriadne pichľavé hobby. V byte pestuje 1000 kaktusov

Zdroj: archív Martina Bukviara

Bystričan Martin Bukviar býva so svojou ženou a dcérkou v dvojizbovom byte na Fončorde. Spoločnosť im však robí aj malá botanická záhrada. Pestuje totiž okolo 1000 kaktusov stoviek rôznych druhov. O svojom nevšednom hobby nám viac porozprával v rozhovore.

Kedy sa zrodila tvoja láska k pestovaniu rastlín?

Odjakživa ma fascinovala príroda. Ja a moji dvaja bratia sme pomáhali rodičom v záhrade, ale aj často chodili na dlhé prechádzky po blízkych lesoch a lúkach. Neskôr nás pohltil skauting. Mal som 11 rokov a na základnej škole sme sa s kamarátom prihlásili na biologickú olympiádu. Moja téma bola zakoreňovanie izbovej rastliny Begónie koralovej. Keď som prišiel na to, akými spôsobmi sa dajú rastliny množiť, zaujalo ma to natoľko, že som domov začal nosiť odrezky a mládniky veľkého množstva rastlín. Rodičom som zapratal nábytok kvetináčmi s mojím výpestkami a už som to veru začal preháňať. Nejaké izbovky sme už mali aj predtým, ale teraz ich bolo ozaj veľa. Niektoré som už neskôr musel darovať. Spomedzi všetkých rastlín si ale môj najväčší záujem vydobyli práve kaktusy.

Nakoniec si však zakotvil pri kaktusoch…

Už môj otec mal niekoľko rôznych druhov, ale až teraz som si ich začal viac všímať. Stali sa základom mojej zbierky a postupne pribúdali ďalšie. Kdekoľvek som prišiel a boli tam kaktusy, vypýtal som si odrezky, prechádzal som kvetinárstva po meste v snahe objaviť niečo zaujímavé. Keďže v tom čase prístup na internet ešte veľmi nebol, v knižnici som si vypožičal knihy o kaktusoch a zanietene študoval. Snažil som sa podľa nich určiť aké botanické názvy majú rastliny, ktoré som nazháňal a zaujímalo ma, ako asi budú vyzerať keď vyrastú. V záhradkárskych časopisoch, ktoré si kupoval otec, som okrem informácií o kaktusoch objavil aj ponuky rastlín a semien. Začal som sa učiť kaktusy vrúbľovať (štepiť- čiže nechať zrásť dva odlišné druhy aby silnejší podporil rast slabšieho). Prišli prvé pokusy vysievať zo semien, opeľovať kvety kaktusov, ktoré kvitli tak aby vytvorili plod a semienka. Experimentoval som, v čom budú najlepšie rásť, akú zmes štrku, piesku, antuky, perlitu a zeminy použiť, kedy poliať a kedy nie. Skrátka kaktusárenie mi otvorilo okno do vlastnej sebarealizácie a stalo sa pre mňa relaxom asi už na celý život.

Koľko je u teba aktuálne kaktusov?

Je ich toľko, že to nestíham počítať. Odhadom mám asi do 500 druhov, pričom v niektorých prípadoch mám z jedného a toho istého druhu aj 100 a viac kusov. Už len keď vysejem semená, z ktorých môže v jednom plode dozrieť aj tisíc a tie vyklíčia a vyrastú, tak je to skoro tisíc ďalších kusov jedného druhu. Ale zbierkových dospelých rastlín je u mňa asi okolo tých 400 – 500 druhov a zhruba 1000 kusov. Pri takom počte už začína byť vzácny každý centimeter miesta, kde by sa zmestili ešte ďalšie nové druhy, a tak človek začína špekulovať a vyberať už len tie, po ktorých mu „srdce piští“ najviac.

Sú medzi nimi aj nejaké vzácne či raritné kúsky?

Zbierka obsahuje niekoľko špeciálnych druhov. Vzácne druhy môžu byť vzácne, lebo sa ťažko pestujú a nie každému sa podarí takú rastliny vypestovať alebo v zbierke udržať. Takých rastlín je potom málo, ťažko sa dajú zohnať, a keď sa to aj podarí v iných podmienkach, na ktoré nie sú zvyknuté, rýchlo hynú. Preto je ich lepšie vypestovať od semien, aby si postupne odmalička zvykali na podmienky v konkrétnej zbierke. Ale aj tie semená má málokto. Existujú aj vzácne krížence rôznych druhov, ktoré vyzerajú úplne inak, ako pôvodné rastliny a zvyšujú tak rozmanitosť všetkých existujúcich kaktusov. Niektoré takéto novotvary sa podarilo vytvoriť aj mne. Jednotlivé druhy môžu mať ešte rozličné poddruhy a formy a práve takéto odchýlky sú vzácne. Tiež ich zopár mám.

Čo na tvoju zberateľskú vášeň hovorí manželka?

Moju manželku veľmi milujem. Umožňuje mi venovať sa tomu, čo ma baví. Chce to veľa trpezlivosti, mať v dvojizbovom byte pomaly kaktusovú botanickú záhradu. Zabral som celý balkón, všetky okenné parapety, nad kuchynskou linkou pestujem mladé rastliny pod umelým svetlom a vôbec, stále musím mať ešte ďalšie miesto kde vysievam, presádzam, vrúbľujem… A ona je taká zlatá a nechá ma, nech sa zabávam a ešte mi z času na čas aj pomôže. Treba si ale zadeliť čas a rozdeliť ho medzi dcérku, manželku, prácu, domácnosť a spánok. Sú záľuby, pri ktorých má človek pocit, že si oddýchne viac ako pri spánku a pre mňa sú takou činnosťou kaktusy. Človek nemyslí na starosti, iba sa teší z prítomnej chvíle, z toho, čo pravé robí.

Zvykneš sa zúčastňovať aj nejakých výstav?

Moje prvé vzácne druhy kaktusov som získal predovšetkým na výstavách. S rodičmi a kamarátmi sme chodili na výstavy do Košíc. Je to zaujímavé. Popozeráte si rôzne druhy veľkých výstavných rastlín. Lacno si môžete zakúpiť ich výpestky alebo niektoré dostanete aj darom a má vám kto poradiť v pestovaní. Dnes som už 15 rokov členom Klubu kaktusárov pri Arboréte Borová Hora. Výstavy organizujeme pravidelne 2 – 3× ročne. Najbližšie sa uskutoční výstava kaktusov v Banskej Bystrici 22 – 23. júna v telocvični Základnej školy Narnia na Okružnej ulici. Všetkých čitateľov týmto srdečne pozývam. Bude sa na čo pozerať a možno si domov donesiete aj nejakú rastlinku.

Máš s kaktusmi na konte aj nejaké zaujímavé úspechy?

Aj úspechy, aj neúspechy. Človek robí chyby, a tak som aj ja o veľa rastlín prišiel, čo mi potom bolo ľúto. Stačí poliať v nesprávnom čase alebo použiť nevhodnú zeminu a kaktus rýchlo zhnije. Menšie kaktusy, ktoré sú dlho v suchu, vyschýnajú. Ale viac je tých úspechov. Mám mnoho už dospelých rastlín, ktoré som vypestoval od semienka a z nich vypestoval už ďalšie generácie rastlín. Úspech je aj keď sa dočkám kvetov, lebo niektoré kaktusy začínajú kvitnúť až po rokoch, keď dorastú do určitej veľkosti. Aby sa niektoré exempláre čo najviac podobali na svojich „bratov“ v prírode, snažím sa napodobniť podmienky, ktoré tam majú a keď sa to podarí, aj to je veľký úspech.

Čomu inému sa venuješ vo voľnom čase, keď práve nie si pri kaktusoch?

Hlavne rodine, tá je na prvom mieste. Keď sa dá, tak aj turistike a cvičeniu. Nikdy sa nenudím, stále je čo robiť.

Pozrite si v priloženej fotogalérii zábery z Martinovej zbierky kaktusov!