Dušičky u kremnických baníkov: Kuchtili špecialitu, tu je recept!
V prvý novembrový deň si pripomíname Sviatok všetkých svätých. Druhého novembra zase deň Pamiatky zosnulých. Tento deň je ľudovo nazývaný Dušičky. Tieto dni sú charakteristické spomienkami na tých, čo už nie sú medzi nami, návštevami cintorínov, zapaľovaním sviečok na hroboch a zdobením čečinou.
Korene Sviatku všetkých svätých siahajú až do 4. storočia. Vo Východnej cirkvi sa už od tohto storočia slávila spomienka na všetkých tých, ktorí položili svoj život za vieru. V Západnej cirkvi sa datuje vznik spomienky na všetkých svätých na začiatok 7. storočia. Sviatok všetkých svätých prvýkrát oslávili v Ríme dňa 13. mája 609. V tento deň sa slávila posviacka bývalého pohanského chrámu Panteónu, ktorý bol postavený v roku 25 pred Kristom a pohania ho zasvätili všetkým bohom. Panteón je divom slávneho rímskeho staviteľstva. Chrám je okrúhly, bez okien, bez pilierov a bez stĺpov. Postupne, ako kresťanská viera zapúšťala svoje korene v Ríme, rúcali sa pohanské chrámy a oltáre. Ako posledný a jediný zostal Panteón.
Pohanský chrám zasvätili Panne Márii
Pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa tento pohanský chrám všetkých bohov – PANTHEO a nariadil, aby z neho vyhádzali všetky pohanské modly. Zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým, a premenil ho na kresťanský chrám. Deň pred posviackou dal doviezť na osemnástich nádherne vyzdobených vozoch do chrámu množstvo relikvií svätých mučeníkov a dal ich uložiť do skriniek, ktoré tam boli na tento účel pripravené. Zároveň nariadil, aby sa v tento výnimočný deň posviacky konala slávnosť Všetkých svätých. Neskôr pápež Gregor III. (731–744) zmenil slávenie Všetkých svätých zo dňa 13. mája na deň 1. novembra. V tento deň v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých, pretože je mnoho svätých, ktorí počas roka nemajú svoj sviatok. Pápež Gregor IV. o 100 rokov neskôr rozšíril tento sviatok na celú cirkev a odvtedy sa každoročne slávi po celom svete.
Pamiatka zosnulých od roku 998
Na sviatok všetkých svätých nadväzuje deň Pamiatky na všetkých verných zosnulých – Dušičky. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky.
A tak si oba tieto dni spomínali na svojich zomrelých príbuzných a priateľov aj kremnickí baníci. Počas týchto dní ich kroky viedli na cintorín, kde očistili okolie hrobov, poukladali vence, kvetiny a zapálili sviečky. A potom, v tichu sa pomodlili za spásu duší. Pretože modlitba živých pomáhala dušičkám očistiť svoje hriechy. Baníci taktiež verili, že počas dušičkovej polnoci majú duchovia bohoslužbu. A ráno, keď sa ozvalo zvonenie z kostolného zvona, všetky dušičky sa museli vrátiť do očistca. A ak na dušičky prší, verte nie je to dážď, ale slzy zomrelých, ktorí oplakávajú svoje hriechy. Pretože v predvečer sviatku dušičiek vystupujú duše zomrelých na jednu noc z očistca, kde v plameňoch pykajú za svoje hriechy. V ten večer hospodár a hlava rodiny naplnil v kuchyni lampu maslom, nie olejom, aby si mohli dušičky svoje popáleniny, ktoré im spôsobil očistec, natrieť a trochu ochladiť.
Upečte si Svätý veniec
Gazdiná zasa napiekla na tento sviatok pečivo, ktoré sa pieklo len na Dušičky. Tým pečivom boli Heiliga štricne. Názov pečiva nám prezrádza, že recept je pravdepodobne veľmi starý a do Kremnice ho mohli priniesť nemeckí kolonisti, ktorí sa usadzovali v banských mestách v období 13. – 14. storočia. Preklad pomenovania tohto pečiva znamená Svätá pletenička alebo Svätý veniec.
Heiliga štricne
Gazdiná si pripravila kysnuté cesto už podľa rokmi odskúšanej praxe,
približne nasledovné množstvo surovín: ½ kilogramu polohrubej múky, jednu
kocku droždia, mlieko, jedno vajíčko, trošku cukru, olej (1dcl) a soľ.
Zo surovín, ktoré musia byť izbovej teploty, spracujeme vláčne cesto, prikryjeme utierkou a dáme ho na teplé miesto vykysnúť. Keď nám cesto zdvihne utierku a dobre vykyslo, preložíme si ho na pomúčenú dosku. Z cesta odrežeme kúsok a robíme valčeky(šúľky) dlhé asi 40 cm a hrubé asi ako „ukazovák“ a zo 4 dielov upletieme vrkoč, ktorý spojíme do kruhu – vytvoríme malé pleteničky v tvare venčeka. Potrieme ich žĺtkom a posypeme makom, orechmi alebo anízom. Položíme na mastný papier na plech a upečieme do zlatista.
Gazdiná vždy upiekla minimálne tri pleteničky. Jednu pre svoju rodinu. Jednu pleteničku nechávali v noci z 1. na 2. novembra v kuchyni na stole aj s tanierikmi. K pleteničke položili aj nôž, aby si z nej duše mohli odkrojiť. Treťou pleteničkou obdarovali žobrákov, chorých a chudobných ľudí, ktorí postávali pri kostole alebo cintoríne.
Viac podobných receptov a zaujímavostí sa dočítate v knihe Daniely Bednářovej- V kuchyni kremnického baníka