Dobrovoľníčka Zuzana o pomoci na hranici: Plakali skôr Slováci, Ukrajinci sú nesmierne silní
Na hraniciach s Ukrajinou pôsobia dobrovoľníci z rôznych kútov Slovenska. Bola medzi nimi aj Zuzana spod Urpína. Prezradila nám nielen to, ako pomáhala utečencom a čo za prejav solidarity rozhodne nepovažovala.
Do pomoci utečencom, ktorí k nám prichádzajú z Ukrajiny, sa pustil štát, samosprávy aj mnohí dobrovoľníci. Jednou z nich je aj Banskobystričanka Zuzana Úradníčková, ktorá pôsobí ako členka platformy „Kto pomôže Ukrajine?“ a zároveň pracuje ako vedúca kancelárie predsedu BBSK Jána Luntera a má na starosti Centrum pre humanitárnu pomoc Ukrajine – krajské zberné miesto. Zapojila sa však aj priamo ako dobrovoľníčka.
V rozhovore Zuzana Úradníčková prezradila aj:
- prečo sa na hraniciach zdržala dlhšie, ako pôvodne plánovala
- prečo okrem čaju a kávy varila aj horúcu vodu
- čo skutočne nepovažovala za prejav solidarity
- čo ju potešilo pri zbierke pre utečencov
Zmena plánu
Keď vypukla vojna na Ukrajine, Zuzana neváhala a pridala sa k ľuďom, ktorí pomáhajú. „Keď je krízová situácia, v rámci zachovania zdravého rozumu chcem pomáhať. Keď vidíte ľudí, ako trpia, zareagujete a podáte pomocnú ruku,“ uviedla pre spravodajský portál Dnes24.sk.
Rozhodla sa, že ak to bude potrebné, vycestuje na slovensko-ukrajinské hranice, odkiaľ privezie ľudí, ktorí nebudú mať organizovaný odvoz. Zareagovala na prosbu o transport rodiny do Prahy. „Vyrazila som hneď ráno, na vlastnú päsť som urobila nákup a prišla som k hraničnému priechodu Vyšné Nemecké. Ráno tam bolo –6 stupňov Celzia,“ zaspomínala si Zuzana, ktorá nakoniec zistila, že rodina sa už medzičasom pobrala do Prahy inou cestou a s ďalšími „náhradnými“ cestujúcimi stratila koordinátorka spojenie.
Pomáhala aj bábätkám
Zo začiatku na hraničnom priechode koordinoval gréckokatolícky kňaz František Engel s komunitou veriacich z okolia. „Neskôr prišli Maltézski rytieri, Červený kríž a až potom armáda. Na hranicu nás najskôr nepustili, čo sa našťastie neskôr zmenilo,“ pokračovala.
„Nosili sme základné potreby, jedlo, pitie a pod. Cez otca Františka Engela sa podarilo vypraviť tri dodávky aj na ukrajinskú stranu. Zo slov ľudí, ktorí prešli na našu stranu, sme vedeli, že čakacia lehota je od desať do 20 hodín,“ povedala Zuzana, podľa ktorej utečenci prichádzali vyčerpaní, uzimení, hladní, smädní a bábätká boli neprebalené.
O robotu nemala núdzu. „Stáli sme pod prístreškom, varili sme čaj a horúcu vodu. Naše najmenšie dieťatko malo dva mesiace a keďže tam bolo aj veľa batoliatok, tak sme im hriali vodu, aby im maminy vedeli urobiť horúce mlieko, kávu, chleby obložené, balíčky prvej pomoci,“ spomenula Zuzana, ktorá sa nestarala iba o deti. Najstaršia pani mala vraj až 86 rokov.
O tom, čo skutočne nepovažovala za prejav solidarity na hraniciach a čo ju potešilo pri zbierke pre utečencov, sa viac dočítate na nasledujúcej strane.
Ďalšie aktuálne správy
